Hospodársky denník
USD43,397 Sk
EUR41,542 Sk
CHF26,412 Sk
CZK1,147 Sk
  Utorok  11.Apríla 2000

Diaľniciam podstatne viac ako vlani


Pre stavebné firmy financovanie infraštruktúry stabilizujúcim prvkom Slovensko má v tomto roku na diaľničný program prostriedky vo výške 8,4 mld. Sk a je predpoklad, že táto suma sa v krátkom čase navýši približne o miliardu korún, uviedol na valnom zhromaždení Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko. Je to vcelku priaznivá informácia pre stavebné firmy, ktoré sa zapájajú do realizácie tohto programu. Na stavebnú časť je zo základnej sumy určených viac ako 7 mld. Sk a zvyšok pohltia výkupy pozemkov, projektové práce a odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy.V tomto roku to umožní skončiť diaľničné úseky, ktoré sú zatiaľ prevádzkované v dvoch pruhoch a zbytočne umŕtvujú vložené prostriedky. Ide napríklad o odbočku Trnava – Nitra a v Liptove o úsek diaľnice Hybe – Važec. Na výstavbe sa bude pokračovať aj v Bratislave, kde zároveň začnú s novým úsekom na trase Lamačská – Staré Grunty. Pripravená je aj realizácia rozostavaných stavieb v Žiline a na obchvate Čadca po hranicu Poľskej republiky. Intenzívne sa v tomto roku bude pracovať tiež na diaľničnom úseku Branisko a diaľničných privádzačoch v Košiciach. Oprava a modernizácia
Na modernizáciu ostatnej cestnej siete je k dispozícii 750 – 800 mil. Sk, čo by malo byť na úrovni minulého roka. Nie je však v tom započítaná suma na výstavbu mosta Štúrovo – Ostrihom, na ktorý pôjdu prostriedky z tzv. všeobecnej pokladničnej správy. Pokiaľ ide o opravu cestnej siete, realizovanú prostredníctvom Slovenskej správy ciest, v tomto roku sa len na mosty vynaloží 150 mil. Sk. Na opravy cestnej siete je určených 360 mil. Sk a povrchov existujúcich diaľnic asi 170 mil. Sk. V Štátnom fonde cestného hospodárstva je zároveň vytvorená rezerva na výdavky súvisiace so živelnými pohromami v sume 100 miliónov korún. Podľa ministra J. Macejku sú všetky tieto prostriedky zabezpečené a vykryté. Čiastky na opravy a údržbu ciest zo štátneho rozpočtu a cestnej dane, sú v štátnom fonde k dispozícii a na účte sú aj prostriedky na výstavbu diaľnic zabezpečené cez úvery vo výške viac ako 4 mld. Sk. Na základe toho možno predpokladať, že financovanie diaľničnej a cestnej siete by mohlo byť v tomto roku pre stavebné firmy stabilizujúcim prvkom. Pričom tam, kde je to zmluvne ošetrené a v súlade so zákonom, môžu subjekty dostať zo Štátneho fondu cestného hospodárstva i zálohu na stavebné práce. Na začiatku stavebnej sezóny tak firmy, pre ktoré sú z nepochopiteľných príčin ťažko dostupné bankové preklenovacie úvery, budú môcť odštartovať s menšími problémami. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo na výstavbu diaľnic k dispozícii 7,6 mld. Sk aj s prostriedkami na projekty, výkupy a odvody, sa tentoraz ujde podstatne väčší balík. Najmä ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že v minulom roku bolo treba viac ako 2 mld. Sk vyplatiť za práce vykonané už rok predtým. Bez veľkých očakávaní
Pokiaľ ide o železnice, investície sú v tomto roku pomerne nízke, len na úrovni asi 270 mil. Sk. V prípade otvorenia rekonštrukcie trate na úseku Bratislava-Rača, však možno očakávať príspevok z programu ISPA vo výške 1 mld. Sk. Stavebné firmy aj napriek širšiemu balíku investícií v dopravnej infraštruktúre však neočakávajú, že to výrazne zlepší podmienky na vytváranie nových pracovných príležitostí. Väčšinou ide len o dokončovacie práce, ktoré nezamestnávajú väčší počet ľudí. Tak trochu bokom výstavby dopravnej infraštruktúry zostanú naďalej i rozvojové a nezamestnanosťou najviac postihnuté regióny. Ako to zdôvodňuje rezort, výstavba diaľnic musí zohľadňovať predovšetkým dopravné požiadavky. Pre Slovensko je prioritný európsky koridor Bratislava – Žilina – Poľsko, pričom ani táto diaľnica nebude po dokončení využitá naplno. Prepočty ukazujú, že zaťaženosť našich diaľnic je nízka a tento stav potrvá ešte niekoľko rokov. Rozostavanosť v diaľničnom programe predstavuje na začiatku tohto roka približne 25 mld. Sk, a ak sa v tomto roku z tejto sumy ukrojí plánovaná čiastka, stále ešte zostane 16 mld. Sk. Čo najskôr ukončiť
Podľa ministra cieľom nie je stavby rozostavať, rozdeliť na ne peniaze, ale ich dokončiť, aby vložené prostriedky boli čo najskôr využité. Požiadavku tohto druhu dokumentuje napríklad diaľničné napojenie Maďarska a Rakúska, kde sa z našej strany investovalo niekoľko miliárd a pre nedokončené hraničné prechody, sú prostriedky umŕtvené. Poľsko má vo výhľade 1700 km diaľnic a podstatne menšie Slovensko chce najmenej 860 kilometrov tejto siete. Každá krajina si však môže dovoliť len takú infraštruktúru, na ktorú má a naše možnosti v tomto smere sú v dnešnej hospodárskej situácii primerane obmedzené. V týchto dňoch vláda SR schválila návrh novely zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva. Hlavnou zmenou, ktorú prináša, je stabilizácia príjmov fondu tak, aby 80 percent zdrojov pochádzalo zo spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív spotrebovaných v cestnej doprave a 70 percent z cestnej dane. Umožní to jasnejšie financovanie štátneho fondu, a najmä perspektívnejšie plánovanie jeho príjmov a výdavkov. Účinnosť tohto zákona je však stanovená od začiatku roka 2002, čo znamená, že sa neodzrkadlí v konštrukcii tohtoročného Peter Farárik

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.