|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Keď veľa kráľov naraz kraľujeProf. Hellebrandt: O nových odborníkov v športovej praxi nie je veľký záujem. V roku 1960 vznikol v Bratislave Inštitút telesnej výchovy a športu pri Univerzite Komenského. O päť rokov neskôr sa pretransformoval na samostatnú Fakultu telesnej výchovy a športu. Odvtedy ročne alma mater opúšťa okolo stovky úspešných absolventov, ktorých hlavným vzdelaním je učiteľ telesnej výchovy s ďalším aprobačným predmetom. Menší počet absolventov súčasne získava najvyššie vzdelanie na trénerské povolanie. Fakulta si za 35-ročnej histórie vybudovala vysoký kredit odbornosti. Jej absolventi dosiahli rad významných úspechov na poli športovom, pedagogickom aj vedeckom. Napriek tomu slovenský šport v súčasnosti žne úspechy sporadicky. A čo je paradoxom v športoch, ktoré sú v rebríčku populárnosti u nás na prvých priečkach, to s dobrými výsledkami na vrcholovej medzinárodnej scéne vyzerá biedne. Momentálne na fakulte nepôsobí ani jeden profesor či docent špecializujúci sa na ľadový hokej. Vo futbale udržiavane kontinuitu pôsobenia docenta. Z hľadiska rozvoja športových vied je to málo. Na škole pôsobí 11 profesorov a 20 docentov. Na počet je to slušný priemer, no z hľadiska veku je situácia menej priaznivá. Viacerí profesori aj docenti sú vo veku nad 70 rokov. Alarmujúce je, že zo 60 odborných asistentov až 28 nemá zatiaľ skončené ani CSc., resp. doktorandské štúdium. Škole chýba technická vybavenosť učební, odborných laboratórií a dobrá úroveň väčšiny športovísk, čo do značnej miery ovplyvňuje kvalitu akademickej vzdelanosti. Je to dané celkovou ekonomickou situáciou v školstve. Tak ako mnohé fakulty, aj my horko-ťažko máme peniaze na bežný chod a náš technický park je zastaraný, opotrebovaný. Ďalej je pravdou, že ani zo strany mnohých mladších učiteľov fakulty nie je prioritný záujem o zvyšovanie kvalifikácie. Je to spôsobené viacerými faktormi. Ten najrozhodujúcejší má prívlastok ekonomický. Pre absolventa našej fakulty je zvyšovanie kvalifikácie finančne nezaujímavé. Platy na školách sú nízke a uplatnenie ako odborník v tejto oblasti ťažko nachádza a nie je ani adekvátne ohodnotený. To mnohí študenti zisťujú už počas štúdia a väčšina z nich volí buď uplatnenie v inom odbore, alebo hľadá možnosti pôsobenia v zahraničí, konštatuje dekan FTVŠ prof. PhDr. Vladimír Hellebrandt, CSc. Nízky kurz odborníkov Škola zameraním a učebným programom vychováva ľudí aj k tomu, aby vedeli správne narábať s časom, plne sa koncentrovať a zároveň riadiť ľudí. To sú faktory, ktoré sa dnes vyžadujú od úspešných manažérov, riadiacich pracovníkov. Vzhľadom k tomu, že fakulta ponúka popri štúdiu trénerstva i čiastočné kvality manažérskeho vzdelania, viacerí absolventi školy pôsobia aj v takýchto profesiách. Okrem toho väčšina našich absolventov odborného štúdia veľmi ťažko nachádza uplatnenie v praxi. Máloktorý klub, zväz zamestná popri hlavnom trénerovi, mladého ambiciózneho vzdelaného odborníka, ktorý potrebuje prax, aby nadobudnuté vedomosti aplikoval v teréne. Mnohí súčasní tréneri pociťujú ich pôsobenie v tíme skôr ako konkurenciu. Majú strach a chránia si vlastný systém práce. Je to pochopiteľné, veď pracovných príležitostí v trénerskej oblasti je čoraz menej. Peňazí na vysoko odborný tréning mládeže, kde by mohli mladí absolventi začínať a budovať si vlastnú kariéru je v súčasnosti poskromne, dopĺňa prof. V. Hellebrandt. Jeho slová podčiarkuje i fakt, že napríklad v dvoch najpopulárnejších športoch u nás vo futbale a v hokeji sa v našich kluboch prevažne točia stále tí istí tréneri. A práve tieto športy dosahujú na medzinárodnej scéne najnevýraznejšie úspechy. A pritom fakulta sa preslávila odborníkmi v tejto oblasti po celom svete. Spomeňme len v ľadovom hokeji doc. Jána Staršieho či vo futbale doc. Jozefa Vengloša, doc. Ladislava Kačániho. Lenže ich nasledovníci akosi neprichádzajú. Teší nás, že v hokeji dostal dôveru Ján Filc, absolvent FTVŠ s vysokými odbornými i morálnymi predpokladmi, s hrdosťou pripomína V. Hellebrandt. Negácia z pohodlnosti Futbalové a hokejové kluby sú v našej spoločnosti v porovnaní s ostatnými športmi, ale aj celkovou ekonomickou situáciou v krajine, stále nadštandardne finančne zabezpečené. A práve z týchto kolektívov je minimálny záujem, a to od riadiacej zložky až po hráčov, prijať medzi seba mladého, talentovaného človeka, ktorý by popri nich rástol. Vládne tu tvrdá konkurencia v získavaní miesta. Fakty akoby hovorili, že je pre nich asi výhodnejšie sa medzi sebou dohodnúť a keď niekoho mladého prijmú, tak ho radšej negujú, odpíšu. Dôvodov je niekoľko. Jedným z nich je i ten, že mladý ambiciózny adept na trénerské remeslo vyžaduje na základe odborných poznatkov a požiadaviek svetového trendu od hráčov oveľa intenzívnejší prístup k tréningovému procesu, než ich doterajší tréneri. A to nie každému vyhovuje. Veď načo by sa mal hráč namáhať za rovnakých, v porovnaní s bežným občanom lukratívnych podmienok, viac ež doteraz. Výkonnosť a periodicita dobrých výsledkov dané tvrdenie iba potvrdzuje. Žiaľ, väčšina trénerov tento prístup hráčov toleruje, možno v snahe zachovať si vlastnú existenciu, aj keď v mnohých prípadoch iba krátkodobú. Teší nás, že v poslednom období škola zaznamenala expanziu záujmu o štúdium trénerstva v športových špecializáciách futbal a hokej. Máme ročníky, v ktorých študuje 8 až 10 špecialistov na futbal. V odbore ľadový hokej je to o niečo menej 5 - 6 ľudí. Na reálne možnosti uplatnenia sa v našich podmienkach je to veľa. Navyše, absolventi FTVŠ majú v súčasnosti malé šance pracovať v oblasti, pre ktorú získavajú najvyššie vzdelanie. A tak sa stáva, že keď zistia aká je skutková podstata, začínajú sa už počas štúdia orientovať iným smerom, čo je nevyčísliteľná škoda pre slovenský šport, dodáva dekan V. Hellebrandt Licencie a prax Získať trénerské vzdelanie sa dá u nás niekoľkými spôsobmi. Jednak ho môžu dostať ľudia na základe úspešnej praxe, či predchádzajúceho aktívneho pôsobenia vo vrcholovom športe v diaľkovom štúdiu trénerov I. triedy, ktoré v spolupráci s príslušným športovým zväzom realizuje naša fakulta v štvorsemestrálnom externom štúdiu. Náročnejšie je šesťsemestrálne bakalárske štúdium. Najnáročnejšie a najvyššie kvalifikované štúdium je denné, dnes 8 semestrálne, ale od budúceho ročníka 10 semestrálne magisterské vzdelanie. Fakulta telesnej výchovy a športu odborne pripravuje ľudí na profesiu. Absolventi trénerskej špecializácie získajú predpoklady na udelenie trénerskej licencie, a tie udeľujú jednotlivé športové zväzy, ktoré ich centrálne evidujú. Je to správny systém. Náš absolvent špecialista tréner spĺňa predpoklady na udelenie tej najvyššej trénerskej licencie. Športové zväzy samozrejme môžu opodstatnene požadovať na udelenie najvyššieho kreditu okrem teoreticko-metodickej spôsobilosti napríklad aj dvoj- až trojročnú prax. Dovtedy má náš absolvent udelený nižší kvalifikačný stupeň. Tu však narážame na známe spojené nádoby, o ktorých sme hovorili a to, že ťažko získavajú úspešnú prax so športovcami vysokej výkonnosti, doplnil dekan V. Hellebrandt. Už sme to mali Súčasná štruktúra riadenia športu a telovýchovy na Slovensku je komplikovaná a neprehľadná. Rovnako netransparentný je i finančný tok peňazí určený na podporu a rozvoj športu u nás. Na danú skutočnosť sa upozorňuje už niekoľko rokov. Lenže doteraz kompetentné orgány a vedúci predstavitelia štátu neodpovedali žiadnymi konkrétnymi činmi, ktoré by veci výraznejšie posunuli vpred. Do roku 1989 fungoval systém rozvoja a riadenia športu, ktorý prax overila ako veľmi úspešný. Bol zameraný na mládež a ich systematický a odborný rast až po dospelé kategórie. Od nás ho odpozorovali iné, ekonomicky oveľa vyspelejšie štáty a veľmi úspešne ho aplikujú. Lenže zmenou spoločenských pomerov u nás sa začala negácia toho čo tu roky úspešne nielen existovalo, ale prinášalo pravidelný efekt. Medzi iným aj systém výberu a športovej prípravy talentovanej mládeže. Domnievam sa, že nie je potrebné v súčasnosti vymýšľať niečo nové. Stačí zobrať zdravý sedliacky rozum do hrsti, aplikovať minulé skúsenosti na súčasné podmienky a na svete bude opäť ucelený systém výberu a výchovy budúcich športových reprezentantov. Avšak realizačná fáza akéhokoľvek ozdravovacieho projektu v tejto oblasti naráža na mnohé prekážky. Žiaľ, prvým nedostatkom nášho športu je, že nie je centrálne riadený. Každý je kráľom na vlastnom piesku a môže negovať všetko, čo mu nevyhovuje a robiť si to po svojom, tak ako bol doteraz naučený, bez toho či to prináša efekt. A keďže reprezentantov takýchto názorov je vo funkciách, ktoré rozhodujú ako bude vyzerať štruktúra riadenia a podpory nášho športu, inovačné snahy či projekty, hoci sú na vysokej odbornej úrovni, sú vopred ťažko realizovateľné, vysvetlil prof. V. Hellebrandt. To uberá ľudom, ktorí majú úprimnú snahu vyviesť náš šport zo slepej ulice aspoň na niekdajšiu hlavnú tepnu, chuť do práce. A hoci máme ešte stále fakultu, ktorá vychováva špičkových odborníkov, nie je záruka, že tento potenciál naša spoločnosť zužitkuje vo svoj prospech. Verím, že vládny program rozvoja športu v SR, na príprave ktorého sa aktívne podieľa aj FTVŠ UK, prinesie v blízkej budúcnosti zásadnú zmenu v riadení a ekonomickom zabezpečení športu. Súčasne zvýrazní potrebu výchovy vysokokvalifikovaných odborníkov a posilní vedeckovýskumnú základňu v oblasti športu, optimisticky dúfa prof. V. Hellebrandt. Stela Geregayová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
