Hospodársky denník
USD43,397 Sk
EUR41,542 Sk
CHF26,412 Sk
CZK1,147 Sk
  Utorok  11.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Potreba zúročenia kvalitných vzťahov

Napriek politickej konvergencii sú možnosti hospodárskej spolupráce nevyužité

Slovenská republika a Chorvátska republika v snahách zrealizovať proces tranzície majú spoločné zahraničnopolitické priority, a pokiaľ ide o vzájomné vzťahy dvoch krajín, ako priorita sa objavuje rozvoj hospodárskej spolupráce. Aj napriek úspešnej práci Medzivládnej chorvátsko-slovenskej komisie, už fakt, že objem tovarovej výmeny so Slovenskom predstavuje len 0,5 percenta z celkovej obchodnej výmeny Chorvátskej republiky so zahraničím, veľa napovedá o potrebe zlepšenia hospodárskej spolupráce.

Ekonomická situácia v Chorvátskej republike preukazuje určitú kontinuitu stability, čo je dobrým základom pre ďalší rozvoj hospodárstva, ako aj pre zahraničné investície. Medzi najdôležitejšie zahraničnopolitické úspechy za posledný rok a pol zaraďujeme Dohodu o stabilizácii a pridružení k EÚ, pristúpenie k programu NATO Partnerstvo za mier, ako aj vstup do Vilniuskej skupiny, v ktorej sú ní kandidáti pre plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Konečným termínom určeným na prispôsobenie sa chorvátskej spoločnosti európskym štandardom je rok 2006. Je to zároveň jasným ukazovateľom, že aj EÚ považuje Chorvátsko za krajinu , ktorá môže, chce a vie uskutočniť svoje ciele a možnosti.

Na vnútornom pláne Chorvátska republika prechádza procesom politickej tranzície. Reformná vládna koalícia pritom zabezpečuje trvalý politický pokrok v smere ďalšej demokratizácie a prosperity krajiny.

Využívajúc celý rad komparatívnych výhod našich krajín, ako aj - vo veľkej miere podobné - zemepisné, historické a politické činitele, slovenská a chorvátska ekonomika majú šancu vybudovať efektívnu spoluprácu – tak medzi sebou, ako aj so strategickými investormi do existujúcich hospodárskych zdrojov. Štruktúra chorvátskej ekonomiky ukazuje, že asi 10 percent pripadá na poľnohospodárstvo, 30 percent na priemysel a 60 percent na sektor služieb. Proces privatizácie je z väčšej časti skončený. Prebieha privatizácia verejných podnikov a práve sa skončila druhá fáza privatizácie telekomunikačnej spoločnosti Hrvatske telekomunikacije. Veľká časť právnych predpisov a noriem je zladená s kritériami západnej legislatívy. Práva a povinnosti domácich a zahraničných podnikateľov sú vyrovnané. V rámci stredoeurópskych krajín má, vďaka geografickej polohe a prírodným krásam, turistika v Chorvátsku významné miesto. Privatizácia turistických kapacít je na začiatku, čo otvára nové možnosti pre zahraničné investície.

Ciele chorvátskej hospodárskej politiky sa pohybujú smerom k upevneniu dosiahnutých výsledkov stabilizácie, ako aj k upevneniu podmienok na ďalší stabilný rast ekonomiky. Dlhodobejšia hospodárska politika, orientácia na zdravú ekonomickú politiku, ktorú uskutočňuje chorvátska vláda, ponúka riešenie štrukturálnych problémov na pevných základoch.

Úspešným splnením podmienok z rokovaní o asociačnej dohode s Európskou úniou by sa úplne liberalizoval obchod medzi Chorvátskou republikou a členskými krajinami EÚ.

S uspokojením môžeme povedať, že Dohoda o voľnom obchode, jedna z kľúčových otázok v hospodárskych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, je už parafovaná. Podpísanie sa očakáva už na jeseň, takže dohoda zrejme vstúpi do platnosti 1. januára 2002.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave je k dispozícii slovenským a chorvátskym podnikateľom pokiaľ ide o vytvorenie optimálnych podmienok a poskytnutie všeobecných a konkrétnych rád pre hospodársku spoluprácu. Spoločné snahy by sa mali premietnuť do číselných ukazovateľov, podstatne vyšších, ako je súčasné percento obchodnej výmeny.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave

počasie

Prevládajúce počasie môže nepriaznivo pôsobiť na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia. Reakcie môžu byť pomalšie a menej presné. To môže zvýšiť riziko úrazov a nehôd, preto je nutná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave a v prevádzkach vyžadujúcich dobrú koncentráciu a pohotové reakcie. Častejšie sa môžu vyskytovať migrenózne bolesti hlavy, mrzutosť a podráždenosť. U pacientov s prieduškovou astmou je zvýšený sklon k dýchacím ťažkostiam. Na západe územia môžu byť zdravotné ťažkosti výraznejšie. n Zajtra pretrvávanie uvedených vplyvov počasia bez podstatnejšej zmeny. (zč)

n Dnes bude prevažne veľká oblačnosť a miestami hlavne cez deň občasný dážď. V polohách nad 1700 m sneženie. Najvyššia denná teplota 12 až 16, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 9 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m napoludnie okolo 3 stupne. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6, na juhozápade okolo 8 m/s. n V stredu a vo štvrtok bude prevažne oblačno a miestami občasný dážď, alebo prehánky. Najnižšia nočná teplota 8 až 4, na severe v stredu 3 až -1 stupeň. Najvyššia denná teplota 11 až 15, na juhu pri prechodne zmenšenej oblačnosti okolo 18 stupňov.n Slnko vyjde zajtra o 6.09 a zapadne o 19.37 hod.

Amsterdamoblačno10
Aténypolojasno19
Belehradpolojasno14
Berlínoblačno10
Bratislavaobčasný dážď14
Bruseldážď9
Budapešťoblačno13
Frankfurtprehánky13
Helsinkidážď9
Istanbuloblačno17
Kodaňdážď9
Lisabonpolooblačno14
Londýndážď11
Madridoblačno14
Milánooblačno16
Moskvapolooblačno12
Oslo dážď5
Parížprehánky13
Prahaoblačno12
Rímpolooblačno18
Sofiapolooblačno13
Štokholmpolooblačno10
Varšavadážď11
Viedeňobčasný dážď13
Záhrebpolojasno15
Ženevapolooblačno12

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.