|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Robustný ekonomický rast G7Po studenej vojne vyhráva Západ aj hospodársky zápas Elitná ekonomická sedmička (G7) vyhrala nielen studenú vojnu, ale aj prémiu, ktorou bol výdatný hospodársky rozvoj v deväťdesiatych rokoch. Platí to nielen pre USA, ktoré absolvujú už deviaty tučný rok za sebou, lež, s výnimkou Japonska, pre celú G7. Do ružových farieb sa oblieka aj rok 2000. Pôvodné prognózy hospodárskeho pohybu na tento rok sa revidujú smerom hore, vyšplhali sa už na 3,5-percentný rast s priaznivou mierou inflácie 2 %. Robustný rast však ráta s umúdrením sa ropných cien na asi 24 USD/barel, inak by to povzbudilo infláciu a skrotilo rast HDP. V Európe bude veľa závisieť aj od rituálu každoročných mzdových rokovaní v NSR. Ak sa tam odbory IG Metall presadia s požiadavkou 5,5-percentného zvýšenia miezd, musí si ekonomicky najsilnejšia európska krajina odrátať od rastu HDP štvrť až pol percenta. Treťou uzdou sa môže stať značne pravdepodobné zvýšenie úrokových mier v Nemecku a najmä v USA, kde jestvujú obavy z rozžeravenej konjunktúry a panuje túžba roztiahnuť ekonomický rast čo najdlhšie do budúcnosti. Napriek rizikám panuje v hlavných priemyselných štátoch niečo ako eufória z konjunktúry. Len Japonci musia ešte rezignovať na výrazne lepšie časy. Americký boom Galop ekonomiky USA nejaví známky únavy napriek tomu, že od minulého júna centrálna banka v piatich krokoch zvýšila krátkodobé úrokové sadzby o 1,25 %. Reálny hospodársky pohyb po 5,7-percentnom raste v treťom kvartáli vyskočil na neuveriteľných 6,9 % v poslednom štvrťroku. Toto tempo má svoj základ v masívnych investíciách a vo vysokej produktivite. Tá rástla v 70. a 80. rokoch o 1 % ročne, v posledných piatich rokoch dvojnásobne a v 4. kvartáli 1999 o masívnych 6,4 %. Americký HDP ťahá z dvoch tretín domáci privátny konzum, ktorému narástli svaly rýchlym zhodnotením kapitálu na burze, v čom spočívajú aj budúce riziká. Práve súkromná spotreba sa podpisuje pod zvýšené dovozy a masívny deficit platobnej bilancie, čo nie je dlhodobo únosné. Zvyšuje to tlak na infláciu, ktorú môžu znovu pridusiť len vyššie úrokové sadzby s infláciou aj ekonomický rast. Japonská melanchólia Hoci sa v dvoch posledných kvartáloch 1999 scvrkol japonský HDP o 1 % na 1,4 %, čo je evidentná recesia, nevzdala sa Obučiho vláda vo volebnom roku povinného optimizmu. Je pravda, že oživenie ázijskej ekonomiky a rozpočtové investície sú priaznivými faktormi. Čiastkovo dynamizujúcu úlohu hrá mierna rekonvalescencia priemyselnej výroby a investičný boom v telekomunikáciách a na internete. Varuje však fakt, že napriek vysokému štátnemu zadlženiu sa ekonomika nedostala do tempa, čo zhoršuje strednodobé vyhliadky. Znepokojivý stav na trhu práce umožňuje odborom presadiť mzdové požiadavky len čiastočne, a to spolu s výpadkom bonusov odsúva oživenie privátneho dopytu a ekonomiky. Navyše, masívne rozpočtové výdavky Obučiho v posledných dvoch rokoch hrozia destabilizovať finančný trh. Záchranu ponúka radikálny zásah do úrokových mier, čo by však podrazilo nohy reštrukturalizačným investičným zámerom. Nemecké oživenie Nemecká ekonomika v zimných mesiacoch pridala do kroku, radosť však kazia knihy objednávok. Hospodárska dynamika sa rýchlo odráža v nižšej nezamestnanosti, hoci k nej prispieva aj demografický faktor odchodu silných ročníkov do dôchodku. Pozitívne pôsobí prepojenie zvyšovania miezd s rastom produktivity práce. Tento rok má nemecká ekonomika poskočiť o 2,5 3 %, čo je v cieľovej norme pre celú EÚ. Rast HDP však ťahá najmä západ NSR. Trampolínou je najmä súkromná spotreba a export, ktorý sa vlani zvýšil o skromných 3,8 %, tento rok sa očakáva dvojnásobok tohto prírastku. Privátna spotreba má z vlaňajších 2 % vzrásť na 2,3 %, čo možno odvodiť z rastu miezd, daňových úľav, vyšších prídavkov na deti a nižšej šporovlivosti, ktorá dosahuje len 9,3 %. Konzum môže pribrzdiť vyššia inflácia z vlaňajších 0,6 % má poskočiť na 1,1 1,7 %. Pohyb cien však poháňajú prechodné faktory slabšie euro, drahšia ropa a vyššie zdanenie energií. Francúzske prekvapenie Ani optimisti neodhadli svižné tempo, ktorým sa od minulého leta pohybuje francúzske hospodárstvo, a to vďaka konzumnej nálade. Na tento rok sa odhaduje rast HDP na 3,5 % a teraz, na začiatku roka je to ešte viac. Nový rast má aj svoju Achillovu pätu. Keďže živá ekonomika prináša viac daní, pustila sa vláda do štedrejšieho rozdeľovania. S očami zavesenými na blízke voľby chce premiér Jospin znížiť DPH a pre dolné príjmové skupiny zvýšiť sociálnu pomoc. Napriek rozpočtovému deficitu sa predvolebne odkladajú reformy dôchodkového systému, pracovného trhu a verejnej správy. Pri 10,5-percentnej nezamestnanosti vláda hovorí o jej celkovej likvidácii ešte v tomto roku. Má k tomu prispieť zavádzanie 35-hodinového pracovného týždňa a je u zamestnancov populárne. S humorom sa hovorí: 35-hodinový pracovný týždeň tak veľmi milujem, že urobím každý týždeň dva. Podnikatelia vítajú iný motív vládnej pesničky. Pri skracovaní pracovného týždňa treba dbať na zvýšenie výkonnosti. Taliansko: Svetlejšie prognózy Po ére stagnácie sa aj na Taliansko začína usmievať konjunktúra. Prognózy na tento rok 2,2 2,5 % rastu HDP. Je to síce dosť pod očakávaným priemerom eurolandu, ale vlani bol plusový pohyb len 1,4 %. Pre Talianov je dôležité skrotiť infláciu, ktorú by tohto roku chceli udržať na 2 % - vo februári to bolo medziročne 2,4 %. Ceny nafukuje najmä drahá ropa, ktorá omína Taliansko osobitne bolestne. Taliani totiž nemajú jadrové elektrárne a len málo uholných, sú celkom energeticky závislí od ropy. Proti inflačnému tlaku pri mzdách, držaných na uzde, protestujú odbory. Ľavicová vláda preto pripravila balíček opatrení na pridusenie cien. Ide o zníženie daní z benzínu a jednoročné zmrazenie poistného na autá. Nevedno, či to postačí. Najmä keď sa pod cenový rast podpisuje deficit reštrukturalizácie hlavne v oblasti služieb a na pracovnom trhu. Britský rast bez inflácie Veľkej Británii rastie osem rokov ekonomika, dnes má už nízku infláciu, uvádza malú nezamestnanosť a zdravé verejné financie. Od polovice roku 1992 priberalo v priemere ročne HDP 2,8 %, jadrová inflácia sa pohybovala tempom 2,7 % a nezamestnanosť zoštíhlela z 10 % na terajšie 4 %, najmenej v posledných 20 rokoch, pravda, za cenu vysokého podielu len čiastkovo zamestnaných. Preč je aj éra vysokých rozpočtových deficitov, Británia sa prepracovala k prebytkovým rozpočtom, ktoré znížili vnútornú zadlženosť na dnešných menej ako 40 % HDP. Nová ekonomika sa vezie na koči globalizácie, IT vrátane internetu. Ružové sú vlastne aj makroekonomické prognózy pre budúcich 5 rokov priemerný ročný rast HDP 2,5 %, inflácia do 2,5 %. Problémom sa javí zhoršovanie platobnej bilancie zapríčinenej o tretinu silnejšou librou (od roku 1996) a vysokou spotrebou, ťahajúcou importy, čo dostane, podľa odhadov, bilanciu v rokoch 2000 a 2001 do deficitu 2 3 % HDP. Jaroslav Brabec |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
