|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bez protežovania i diskriminácieZákon o obchodných reťazcoch má skultivovať prostredie Sú či nie sú oprávnené obavy slovenských obchodníkov a výrobcov z toho, že ich konkurencia nadnárodných veľkoplošných predajní zničí? Kým firmy, ktoré už dávnejšie odkúpili existujúce obchodné priestory od FNM, štát zaviazal predávať istú časť výrobkov zo SR (a medzičasom už svoj záväzok splnili), dnes o skladbe tovaru podľa pôvodu rozhoduje výhradne obchodná politika tej-ktorej firmy. Delvita SK, ktorá má v Slovenskej republike 14 supermarketov, predáva asi polovicu tovaru od slovenských výrobcov. Je to najmä chlieb, pečivo, lahôdky a mliečne výrobky. V ostatnom sortimente prevažujú výrobky zo zahraničia. Podľa Zuzany Mackovej z marketingu spoločnosti je dôvodom výrazný podiel nepotravinového sortimentu, potravín a nápojov na trhu, ako aj ovocia a zeleniny, ktoré sa u nás nepestujú. Billa, ktorá má 19 predajní, z toho 5 superveľkých (okolo 2000 štvorcových metrov), považuje slovenských výrobcov a dodávateľov za najdôležitejších: predávajú asi 70 % tovarov slovenského pôvodu, pritom základné potraviny sú takmer na 100 % od výrobcov v SR. Hlavnými kritériami, ktoré uplatňujú na tovar, sú: kvalita, cena, schopnosť podpory značky, operatívnosť dodávok tovaru. Podobné čísla prezentuje aj Tesco Stores SR, so šiestimi obchodnými domami a dvoma hypermarketmi: Pri čerstvých potravinách sa podiel slovenských výrobkov blíži k 100 %, ide prakticky o všetok tovar okrem importovanej zeleniny a morských rýb. V rámci celého sektora potravín je asi 70 % tovarov slovenského pôvodu. V ostatných sortimentoch je podiel slovenských výrobkov ovplyvnený tým, koľko sa ich v SR vyrába. A, samozrejme, splnením istých kvalitatívnych kritérií, ktoré rovnako platia pre zahraničný tovar. Je to filozofia firmy, že v teritóriu, kde sa nachádza, podporuje domácu výrobu, povedal nám riaditeľ bratislavského obchodného domu Ing. Juraj Pajer. Tým podporujeme zamestnanosť, to má zasa vplyv na zvyšovanie životnej úrovne našich zákazníkov a v istom kolobehu sa to vracia - ak je bohatý náš zákazník, s jeho bohatstvom a kúpyschopnosťou sa zvyšuje aj náš úspech na trhu. Na slovenskom trhu zatiaľ pôsobí päť veľkých obchodných reťazcov, ale ďalšie sa už o vstup do Slovenskej republiky usilujú. Je to prirodzený proces a ťažko možno očakávať, že ak vo svete je pomer veľkoplošných predajní k maloplošným 70:30, na Slovensku budú vari tendencie iné. Dnes je však pomer presne opačný, čiže 30:70 a vznikajú aj pôvodné slovenské obchodné reťazce. Pravda, skúsenosti z okolitých krajín, teda nadnárodné spoločnosti, prenikli skôr, práve tak ako niektoré praktiky, s ktorými sme sa mohli stretnúť, si vyžiadali právnu úpravu, a to ešte skôr, než by sa obavy našich výrobcov a obchodníkov naplnili. V sekcii ochrany spotrebiteľa a vnútorného obchodu ministerstva hospodárstva sa zrodil návrh zákona o obchodných reťazcoch a veľkých obchodných jednotkách, ktorý vlastne nahrádza zákon o vnútornom obchode z plánu legislatívnych úloh minulého roka. Jeho návrh prerokovala v závere minulého týždňa porada ministra hospodárstva a po zapracovaní pripomienok sa dostane o pár dní na vnútrorezortné i medzirezortné pripomienkové konanie, aby mohol byť v máji predložený do Legislatívnej rady vlády SR. Ide o to, aby štruktúra obchodu v EÚ a na Slovensku bola zhodná, hovorí Ing. Eva Szabová, generálna riaditeľka sekcie Ministerstva hospodárstva. Lenže chceme, aby transformačný proces bol kultivovaný a aby sa nestalo, že niekto kapitálovo silný tu nastavia hangáre, v ktorých bude hromadne predávať svoj vlastný tovar a zničí domácu produkciu. Za isté prechodné obdobie by sa naši obchodníci a výrobcovia mali adaptovať. Buď budú aj oni expandovať do zahraničia, alebo budú pre zahraničné podniky partnermi a môžu sa s nimi spojiť. Nejde teda o to, že by sme chceli nejakými technickými prekážkami dosiahnuť, aby sa kupovali len naše výrobky. Podľa návrhu zákona nebude možné povoliť výstavbu veľkých obchodných jednotiek tam, kde je obchodná sieť dostatočná. Odporúča pomer malometrážnych a veľkoplošných predajní 50:50. Keď dosiahne túto hranicu, stav sa prehodnotí a uváži, či je vhodné podľa rozvoja kúpnej sily obyvateľstva a rozvoja ekonomiky krajiny umožniť ďalší rozvoj veľkých predajní. Návrh zákona rieši tiež problematiku obmedzovania nečistých obchodných praktík, monopolného postavenia veľkých obchodných jednotiek a zneužívania ekonomickej závislosti. Pretože veľká obchodná jednotka sa v okrese správa ako prirodzený monopol, pri citlivých komoditách - potraviny a niektoré kozmetické výrobky, pracie prostriedky atď. - bude musieť obchod pracovať s rovnakou maržou pri domácich aj zahraničných výrobkoch, pretože sa stávalo, že kým k cene zahraničnému výrobku pridali 10- až 15-percentnú maržu, k cene lacnejšieho domáceho pripočítali maržu 50 až 60 %. Má sa tiež uplatniť princíp nútenej konkurencie, teda zákon zaviaže obchodné reťazce a veľké obchody ponúkať z každej citlivej položky tovar minimálne od troch výrobcov, pričom sa odporúča, aby bol jeden dodávateľ slovenský. Podľa informácie riaditeľa odboru vnútorného obchodu ministerstva hospodárstva Ing. Michala Maťaša, CSc., bude návrh zákona pravdepodobne k dispozícii aj na internetovej stránke ministerstva. Zuzana Krútka Tabuľka: Uplatnenie výrobkov zo SR v spotrebe Potraviny a nápoje 73 % Pletiarsky tovar 25 % Odevy 65 % Obuv 7 % Sklárske výrobky 48 % Nábytok 52 % Zdroj MH SR |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
