Ako sme postupovali v priebehu roku 1999?

- pri rekreačných člnoch (kód KP 35.12) a lietadlách (kód KP 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,

- pri dopravných prostriedkoch uvedených v bode 2,
avšak s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva. Z dikcie novelou zmeneného § 24 ods. 2 písm. h) ZDP vyplývalo, že za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa považuje aj nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby. Pri uvedených dopravných prostriedkoch využívaných aj na iné účely ako priame zabezpečovanie príjmov sa nájomné maximálne vo výške určeného limitu zahrnie do výdavkov (nákladov) rovnomerne počas lehoty trvania nájomnej zmluvy. Zákon č. 397/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1999. V zmysle § 41c ods. 2 zákona ustanovenie § 24 ods. 2 písm. a) o limitovaní odpisov dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky obstarané od 1. januára 1999. Podľa § 41c ods. 3 sa ustanovenie § 24 ods. 2 písm. h) o limitovaní nájomného použije len na dopravné prostriedky prenajaté na základe zmlúv uzatvorených tiež od 1. 1. 1999. Zákonom č. 64/1999 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 4. 1999 text § 24 ods. 2 písm. h) ZDP zmenený a spresnený tak, aby sa obmedzenie výšky nájomného uplatňovaného vo výdavkoch týkalo toho istého ok- ruhu vozidiel ako limit odpisov v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) ZDP. Od 1. 4. 1999 sa teda obmedzenie daňovo akceptovateľného nájomného vzťahuje spomedzi motorových vozidiel na osobné automobily (kód KP 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód KP 34.10.54) len na terénne vozidlá. Pri zmluvách uzavretých od 1. 1. 1999 týkajúcich sa osobných dodávkových automobilov, resp. motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (okrem terénnych) je nájomné limitované len v období od 1. 1. 1999 do 31. 3. 1999. Od 1. 4. 1999 sa časovo rozlíšené nájomné za tieto dodávkové automobily a špeciálne vozidlá uznáva za výdavok vynalo- žený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v plnej výške. Došlo teda k určitému zladeniu predmetných ustanovení. Príklad
Dňa 1. 2. 1999 bola medzi lízingovou spoločnosťou a živnostníkom uzavretá zmluva o kúpe prenajatej veci. Predmetom prenájmu je osobný dodávkový automobil. Celkové nájomné predstavuje 650 000 Sk, pričom po troch rokoch prenajímania bude automobil prevzatý do vlastníctva nájomcu za 0 Sk. Za február a marec 1999 nájomca do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane premietol nájomné vo výške 30 556 Sk, pretože 550 000 : 36 = 15 278 Sk, 15 278 Sk x 2 mesiace = 30 556 Sk. Od apríla do výdavkov premieta sumy 18 056 Sk (650 000 : 36). V priebehu troch rokov do výdavkov zahrnie nájomné v celkovej výške 644 460 Sk. Zákonom č. 397/1998 Z. z. došlo k zmene pri posudzovaní nájomného s výnimkou finančného lízingu z časového aspektu - za daňový výdavok nájomné možno uznať až po zaplatení. Následne zákonom č. 64/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 1999 logicky boli z úvodnej vety ustanovenia § 24 ods. 2 písm. h) ZDP vypustené slová „a to bez ohľadu na deň platby“. Nemenil sa však tým prístup k posudzovaniu splátok nájomného pri finančnom lízingu - nájomné sa zahŕňalo do výdavkov len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie. Pri ostatných typoch nájomného podľa písm. h) je od 1. 1. 1999 podmienkou zohľadnenia zaplatenie sumy. Teda ostatné nájomné, okrem finančného lízingu, sa aj v jednoduchom, aj v podvojnom účtovníctve zahŕňalo do výdavkov síce časovo rozlíšené, ale až po zaplatení. Ak teda bolo zaúčtované, ale k platbe nedošlo, nemohlo byť zahrnuté do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Ak sa neskôr platba uskutoční, a to do 31. 3. 2000, môže ju daňovník považovať za výdavok roku 1999 a zahrnúť ju do daňovo akceptovateľných výdavkov uvedených v riadnom daňovom priznaní. Pokiaľ k úhrade dôjde neskôr, daňovník podá dodatočné daňové priznanie za rok 1999 (Vo Finančnom spravodajcovi bude publikovaný pokyn MF SR k uplatňovaniu týchto výdavkov). V zákone č. 64/1999 Z. z. bola riešená aj zmena v § 24 ods. 4 ZDP. Keďže však tento bod 32 v čl. I novely mal nadobudnúť účinnosť až 1. 1. 2000, zmena bola v plnom rozsahu premietnutá do zákona č. 366/1999 Z. z. Cit. ustanovenie bolo spresnené a doplnené o ďalšiu podmienku. Ako sa teda bude posudzovať nájomné z aspektu priamych daní v roku 2000?