|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Reforma zlepší rozhodovanieS predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Michalom Sýkorom o tejto organizácii práce v uplynulom roku Činnosť Združenia miest a obcí Slovenska v období od posledného snemu v minulom roku poznamenala pripravovaná reforma verejnej správy a jej decentralizácia. Preto sme jej v rozhovore s predsedom ZMOS Michalom Sýkorom pri príležitosti dnes sa začínajúceho snemu venovali najviac priestoru. Avšak práca ZMOS je aj o iných, nemenej dôležitých veciach. Posledný rok sa ZMOS venuje najmä prácam na reforme. Ako ovplyvnila chod a prácu vašej organizácie? - Reforma sa prejavila značne väčším množstvom práce a podnietila viaceré naše aktivity. Okrem toho, že sme oveľa viac času strávili štúdiom a pripomienkovaním materiálov a že sme museli absolvovať oveľa viac pracovných rokovaní, nás reforma inšpirovala aj k ojedinelému cyklu 16 diskusno-odborných stretnutí na celom území Slovenska. Zúčastnilo sa na nich viac než 2,5 tisíca účastníkov zo sféry územnej samosprávy, štátnej správy, médií a občanov. Tieto stretnutia zorganizovalo Združenie miest a obcí Slovenska a myslím si, že má byť na čo hrdé. Nepoznám nijaký iný obdobný projekt, a to nielen vo sfére územnej samosprávy. Ako hodnotíte uplynulý rok od ostatného snemu? - Nemáme príčinu byť sami voči sebe kritickí odviedli sme úžasné množstvo práce. Málokto vie, že naša výkonná zložka, ktorou je Kancelária ZMOS v Bratislave, má necelú dvadsiatku pracovníkov, a v tomto počte sú zahrnuté už i servisné činnosti. Predstavitelia ZMOS sú všetci do jedného primátormi alebo starostami, čiže prácu v organizácii obcí a miest vykonávajú navyše. V takomto systéme sme nútení pracovať veľa a veľa stíhať... Za podstatné považujem to, že ZMOS si vďaka svojej aktivite udržiava pozornosť spoločnosti a že neurobil ani v uplynulom roku nijaké chybné rozhodnutie, ktoré by ho poškodilo. Myslím si tiež, že nám neunikla nijaká dôležitá vec, že sme boli na pulze dňa. Keď sa vyskytli problémy pri presadzovaní reformy, ZMOS začal rokovať s politickými stranami. Tie často chápu vás, ZMOS, ako by ste boli jej autormi. Ako to osobne a vôbec na ZMOS-e vnímate? - Keď je to potrebné, ohradím sa osobne, alebo aj v mene organizácie, ale stotožňovanie ZMOS s reformou ma neuráža. Nechceme niečo, čo by Slovensko nepotrebovalo, nechceme niečo pre svoje osobné dobro. Napokon, územná samospráva nebude mať s ďalšími kompetenciami viac moci v zmysle svojvôle, ale predovšetkým viac zodpovednosti. Stotožňovanie ZMOS s reformou je však dôkazom toho, že iné subjekty (aj tie, ktoré o sebe vyhlasujú, že pôsobia v samospráve) nie sú dosť aktívne. A to je povážlivé. Vyskytli sa v súvislosti s reformou rozdielne názory v samom ZMOS-e? Ak áno, aj napriek tomu ste vždy dokázali vystupovať jednotne. Ako to zvládate? - Naša jednota nespočíva v tom, že všetci musíme mať jeden názor, ale v tom, že napokon sa dokážeme zhodnúť na spoločnom postupe. A ako to zvládame? Diskutujeme, presviedčame, argumentujeme. Iba výnimočne sa stane, že niekto preladí na politickú nôtu, aj to iba na krátko, pretože iní kolegovia to hneď odmietnu. To nám, samozrejme, veľmi uľahčuje celú komunikáciu. Ale základ asi spočíva v charaktere našej činnosti: my sme v mestách a obciach pre všetkých a na riešenie vecných problémov. Občania nás vnímajú podľa skutkov, nie podľa rečí a sľubov. Len tí, čo nemajú tvrdú školu komunálnej politiky, si môžu myslieť, že pred občanmi by sme vystačili s politickou rétorikou. Aká bude priorita ZMOS-u na budúci rok? - Tú zrejme sformuluje snem, ale ak to nebude reforma verejnej správy, tak určite nám zostane množstvo vecných problémov financovanie samosprávy, legislatíva, transformácia podnikov vodární a kanalizácií, bytová politika, vzdelávanie, približovanie k EÚ... náš záber je skutočne veľmi široký. Neviem si predstaviť, že by sme nemali čo robiť. Čo urobíte v prípade, že reforma sa nezačne? - Budeme sa venovať svojej doterajšej činnosti v organizácii i v jednotlivých sídlach. Reforma nie je jedinou náplňou našej činnosti. Keďže politické rozhodnutie v reforme verejnej správy si nemožno priamo vynútiť, máme zrejme iba jednu možnosť nastavovať zrkadlo vláde a parlamentu, ktoré voľbami prevzali na seba celkovú zodpovednosť za vývoj SR. Dovedené ad absurdum: keby sa členovia ZMOS-u rozhodli zrušiť svoju organizáciu, vari by spolu s tým zanikla nevyhnutnosť vykonať reformu? Preto hovoríme, že jej zavŕšenie nie je zodpovednosťou politickej špičky voči ZMOS, ale voči občanom. Ako vnímate to, že politické rozhodnutie koalícia stále odkladá? - Dosť negatívne; vo svetle uplynulých desiatich rokov, pred ktorými sa reforma začala, je to otáľanie takmer nekonečné. Ani jedno vládne a parlamentné politické zoskupenie nedokázalo pripraviť, schváliť a presadiť zavŕšenie reformy verejnej správy, čo samo osebe je signálom, že spravovanie verejných záležitostí treba reformovať. Paradoxné, ale pravdivé. Máločo pozitívne možno povedať aj na margo aktuálneho odkladania a odsúvanie rozhodnutia, ktoré si vládna koalícia, ktorá vzišla z parlamentných volieb na jeseň roku 1998, navrhla sama, a to vo svojom programovom vyhlásení ešte v tom istom roku. V minulých týždňoch sme všetci počuli aspoň dve-tri vyhlásenia termínov, v ktorých o príslušných materiáloch mala rozhodnúť koaličná rada alebo vláda SR. V skutočnosti sa tak nestalo. Čo na tom možno oceniť? Až snem ZMOS-u zapôsobil ako urýchľovač rozhodnutia. Ale na prijatie reformy je potrebná politická dohoda. - Reforma verejnej správy má pre Slovensko zásadný význam, v istom zmysle je to dokonca vec štátneho záujmu. Tomu by sa, podľa mňa, malo podriadiť rozhodovanie politikov. Zložitosť reformy nie je pre nich poľahčujúca okolnosť; skôr naopak, pretože o čo dôležitejšia vec pre krajinu je na programe, o to väčšmi sa musia politici usilovať o dohodu. Mrzí ma, že ako občania sme prijali, alebo sme si nechali vnútiť ako čosi prirodzené fakt, že politici sa často nevedia dohodnúť, a preto sa jednoducho niektoré veci neposúvajú z miesta. Lenže - na to doplácame všetci. Politika nie je o tom, že ktosi dokáže hádať, ale o tom, že dokáže dohodnúť. Na tom by sme ako občania mali trvať. Rokujete o reforme s politickými stranami. Všetky navonok deklarujú súhlas, no výsledok je iný. Poviete im to aj otvorene? Ako reagujú? - Áno, februárová Rada ZMOS-u vyzvala všetky politické strany a hnutia v NR SR, aby zvolili zodpovedný prístup, podporili reformu verejnej správy a aby nesledovali svoje politické ciele, pretože hlavným cieľom reformy je uľahčiť život občanovi pri jeho kontakte s verejnou správou. Ako strany reagovali? Vyjadrili svoje postoje k reforme buď s pripomienkami, alebo bez nich. Skutočná a hlboká vnútorná sila a vnútorné odhodlanie urobiť tento zásadný krok však podľa mňa nie je obyčajným súčtom hlasov pre a proti. Preto sa deje to, že navonok reformu málokto spochybní, ale rozhodnutie sa stále odsúva. Keď reforma neprejde, bude to znamenať ďalšie zhoršovanie sa ekonomickej situácie miest a obcí. Možno ju riešiť aj bez reformy? Ako sa k tomu postavíte, keď budete k tomu dotlačení? - Je pravda, že čím väčšmi sa bude reforma odsúvať, tým horšia bude ekonomická situácia obcí a miest. Ale aj štátu. Myslím si to preto, lebo súčasný príliš centralizovaný spôsob nakladania s finančnými prostriedkami nie je dostatočne motivačný. Spojitosť reformy a ekonomickej a finančnej situácie obcí a miest je vo vašej otázke však trošku priamočiara. V reforme nejde primárne o to, aby mestá a obce mali viac zdrojov to by sa dalo jednoducho zabezpečiť aj pri súčasnom spôsobe financovania. Mestám a obciam by štátny rozpočet jednoducho vyčlenil viac prostriedkov. V reforme však nejde len o výšku prostriedkov, ale najmä o spôsob rozhodovania o nich. Veď stále hovoríme o decentralizácii a demokratizácii. Niet čarovného prútika, ktorý by tu náhle vyčaroval blahobyt, nemáme takéto ilúzie. Predpokladám, že po reforme nebude vo verejnej správe viac finančných prostriedkov, bude sa však o nich inak rozhodovať. Na iných úrovniach a v spojení s inými faktormi. A to je moment, ktorý môže ozdraviť aj ekonomickú a finančnú situáciu obcí a miest, hoci iste nie na druhý deň. Problém je v tom, že budúci rok bude zložitý a ťažký s reformou i bez nej. Rozdiel je v tom, že s reformou máme šancu v ďalších rokoch zvrátiť zlú situáciu, bez reformy ju podľa mňa nemáme. A čo budú v zhoršenej situácii mestá a obce robiť? - Zredukujú svoju činnosť, o rozvoji nehovoriac. Nebudú prispievať na školstvo, ešte menej sa ujde na šport či kultúru, budú obmedzovať starostlivosť o verejné priestranstvá, komunikácie, budovanie infraštruktúry. Nič iné im asi nezostane. Otázka je, či s tým budú spokojní občania. ZMOS predstavuje síce najdôležitejšiu organizáciu v samospráve, ale sú aj ďalšie. Ako sa za posledný rok menili vaše vzťahy a aké máte zámery na budúci rok? - Naše vzťahy sa podstatne nemenili; ďalšie dve organizácie sa považujú oproti ZMOS-u za alternatívne. Únia miest vznikla v roku 1994, pretože ZMOS vraj nedostatočne obhajovalo mestá. Paradoxné je, že keď v minulom roku vzniklo ZMOS, opäť uvádzalo ten istý dôvod. Vyčítali opäť ZMOS-u; ale na obhajovanie miest už predsa bola založená samostatná iná organizácia... Okrem toho pôsobia rôzne zoskupenia fyzických osôb (Klub primátorov, K8), odborné a stavovské organizácie. Ale myslím si, že samospráva by pocítila negatívne najmä to, keby prestalo pracovať ZMOS. V pripomienkovom konaní ku koncepcii reformy a k východiskám jej financovania sú uvedené len stanoviská ZMOS-u. Sami sme boli pri práci na novelizácii Ústavy SR i príprave novely zákona o obecnom zriadení, sami sme bojovali o rozpočet. Na verejnosti sa prezentujeme svojou prácou, nie súhlasom alebo odmietaním práce iných. Doplnok mojej odpovede tvoria porovnávacie údaje z definovania našej reprezentatívnosti. Považujem ich za výrečné. Aké zmeny v zameraní, prípadne v organizačnej štruktúre vašej organizácie ste pripravili? Je na ne dôvod? - Doteraz sme prácu zvládli. Nerobili sme nijaké zásadné organizačné zmeny vo vnútri organizácie a nevyzerá to tak, že by sme sa na ne chystali. So schválením reformy však možno budeme musieť posilniť Kanceláriu ZMOS-u, aj keď to nebude jednoduché, pretože hlavným finančným základom ZMOS-u sú príspevky jeho členských obcí a miest vo výške ani nie troch korún na rok a obyvateľa, ktoré neplánujeme zvyšovať. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
