|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ZMOS rokovalo o reforme s politickými stranamiKtoré časti reformy sú najčastejšie terčom kritiky? Rokovania ZMOS pred prijatím zásadného politického rozhodnutia o reforme verejnej správy vo vláde a v Národnej rade SR pokračovali 29. marca t. r. stretnutiami so zástupcami Strany maďarskej koalície, Hnutia za demokratické Slovensko a Demokratickej strany, 4. apríla s Kresťanskodemokratickým hnutím a Slovenkou národnou stranou. Aké názory na nich zazneli? Boli to výhrady proti reforme alebo jej podpora? Stále mešká... Zástupcovia SMK vyjadrili nespokojnosť s posúvaním termínov a rastúcim sklzom v harmonograme reformy. SMK jednoznačne podporuje reformu verejnej správy z ekonomických i časových dôvodov, pretože ak sa nezačne v dohľadnom čase, druhá polovica volebného obdobia už nebude na realizáciu takých zásadných zmien v spoločnosti priaznivá. Za vážny a negatívny signál považujú predovšetkým znovu otváranú otázku, či je reforma verejnej správy v SR vôbec potrebná. SMK podporí riešenia, ktoré budúcemu usporiadaniu verejnej správy zaručia stabilitu. Sú pripravení podporiť pristúpenie Slovenska k ďalším článkom Európskej charty miestnej samosprávy, za úplne samozrejmú považujú aj zásadu, aby kompetencie boli na územnú samosprávu presunuté spolu s finančnými prostriedkami. SMK nepovažuje za politicky priechodný námet na dvojkomorové usporiadanie regionálneho parlamentu; tento zámer postupne opustil aj vládny splnomocnenec, ZMOS nebude túto otázku presadzovať ako prioritnú. Kompetencie i peniaze Rovnako podporné stanovisko reforme tlmočili aj zástupcovia Demokratickej strany, ktorá sa prikláňa k tomu, aby sa kompetencie na mestá a obce presunuli k jednému termínu a k tomu, aby sa realizácia reformy v rámci rozličných etáp zbytočne nepredlžovala. Zástupcovia DS nepovažujú za šťastné ani pokusy, ktoré hovoria iba o prijatí zásadných rozhodnutí a o postupnom prijímaní ďalších právnych predpisov, pretože práve tu sa otvára priestor na tiché blokovanie reformy. Pri prijímaní politického rozhodnutia predpokladajú predovšetkým diskusiu o územnosprávnom členení a o existencii a činnosti okresných úradov. DS bude podporovať pristúpenie SR k ďalším článkom Európskej charty miestnej samosprávy. Výhrady proti členeniu Hnutie za demokratické Slovensko prezentovalo výhrady proti pripravovanej reforme verejnej správy, predovšetkým proti počtu 11 + 1 vyšších územných celkov a proti možnému predražovaniu verejnej správy, ktoré s vyšším počtom celkov súvisí. HZDS považuje za potrebné dokončiť reformu začatú v roku 1990, ale podľa koncepcie splnomocnenca vlády ju považujú za nerealizovateľnú. Za problematické považujú časové posuny a časové limity, v ktorých podľa HZDS nemožno presunúť spolu s kompetenciami príslušný majetok. Tento politický subjekt zastáva tiež názor, že niektoré kompetencie (napr. školstvo, sociálne veci a iné) nemožno ešte v tejto etape presunúť na mestá a obce. Reforma sa totiž má realizovať z hľadiska štátneho rozpočtu v najťažšom roku. Zástupcovia HZDS kritizovali zároveň fakt, že vláda SR nedodržiava svoje vlastné uznesenie č. 695/1999 o národnom programe, pretože z procesu prípravy vynecháva opozíciu. HZDS upozorňuje tiež na riziká, vyplývajúce pre územnú samosprávu z nevyjasnenosti legislatívy a predovšetkým z nedostatku finančných zdrojov. Pri diskusii o potrebe novelizácie Ústavy SR a zákona o obecnom zriadení sa nenašli výraznejšie rozdiely v nazeraní na problémy. Kontrolné mechanizmy Kresťanskodemokratické hnutie prezentovalo v princípe pozitívny vzťah k reforme a podporuje jej uskutočnenie ešte v tomto volebnom období, hoci pôvodne navrhovaný termín (1. január 2000) už zrejme nemožno stihnúť. Požiadavku ZMOS na presun kompetencií spolu s finančnými prostriedkami v súčasnej výške považuje KDH za opodstatnenú. Rozhodnutia vlády a NR SR by mali mať charakter politických rozhodnutí, avšak ďalšie kroky, predovšetkým v legislatívnej rovine, by už mali byť korigované výlučne odborným prístupom. KDH sa nestotožňuje s pôvodne navrhovaným dvojkomorovým parlamentom VÚC a výhrady má aj k zatiaľ málo rozpracovaným kontrolným mechanizmom. Isté problémy pri realizácii reformy môže spôsobovať neistota medzi pracovníkmi štátnej správy a vôbec zatiaľ nedostatočná predstava o presných krokoch realizácie. KDH považuje za optimálny aj navrhovaný počet 11 + 1 vyšších územných celkov a domnieva sa, že ich počet by nemal byť nižší. Podporné stanovisko vyjadrili zástupcovia KDH aj k požiadavke ZMOS, aby SR pristúpila k ďalším článkom Európskej charty miestnej samosprávy. Stotožňuje sa aj s požiadavkou ZMOS na stabilizáciu územnej samosprávy a s požiadavkou, aby novela Ústavy SR nezhoršila postavenie samosprávy. Otázne náklady Slovenská národná strana sa domnieva, že podľa Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy v SR nie je možné reformu realizovať, hoci SNS nespochybňuje potrebu presunu kompetencií na územnú samosprávu. SNS má vážne výhrady k vyčísleniu finančných nákladov, k navrhovanému počtu VÚC (za postačujúci považuje 8 vyšších územných celkov), k presunu niektorých kompetencií, predovšetkým v oblasti školstva a k navrhovanému časovému postupu reformy. Považuje však za opodstatnenú požiadavku obcí a miest, aby vo vzťahu k financovaniu kompetencií neboli dobehnuté nesprávne ponímanou finančnou decentralizáciou. SNS nevidí problémy pri podpore ústavy ZMOS vo vzťahu k samospráve, ani vo vzťahu k pripravovanej novelizácii zákona o obecnom zriadení. Oľga Gáfriková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
