Hospodársky denník
USD43,136 Sk
EUR41,523 Sk
CHF26,372 Sk
CZK1,143 Sk
  Streda  12.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Postupne predpokladáme vyššiu dráždivosť počasia, ktorá podmieňuje prevládanie - mierne zvýšeného výskytu bolestí hlavy, zväčša migrenózneho pôvodu a dýchacích ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému (napr. dušnosti, prípadne astmatických záchvatov), ako aj slabo zníženej výkonnosti a koncentrácie. Predĺžený môže byť aj reakčný čas, čo môže mať za následok vyššie riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. n Zajtra pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude prevládať veľká, len na niektorých miestach prechodne zmenšená oblačnosť a miestami, najmä na západe, sa vyskytne občasný dážď. Najvyššia denná teplota 12 až 16, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 10 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m napoludnie okolo 4 stupne. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6, na juhozápade cez deň okolo 8 m/s. n Vo štvrtok prevažne oblačno a miestami prehánky, ojedinele i búrky. V piatok bude prevažne polooblačno a zrážky len ojedinele. Najnižšia nočná teplota 8 až 4, na severe v piatok pri zmenšenej oblačnosti miestami okolo 2 stupne. Najvyššia denná teplota 12 až 16, v piatok na juhozápade okolo 18 stupňov.n Slnko vyjde zajtra o 6.07 a zapadne o 19.38 hod.

Amsterdamzamračené8
Aténydážď13
Belehradpolooblačno20
Berlínprehánky11
Bratislavaoblačno14
Bruseloblačno8
Budapešťoblačno17
Frankfurtdážď8
Helsinkidážď3
Istanbuloblačno20
Kodaňoblačno10
Kyjevoblačno9
Lisabonpolooblačno13
Londýnoblačno8
Madriddážď11
Milánodážď15
Moskvapolojasno2
Oslooblačno7
Parížoblačno10
Prahadážď10
Rímpolooblačno17
Sofiaoblačno15
Štokholmdážď5
Varšavaoblačno14
Viedeňdážď13
Záhrebpolooblačno16
Ženevadážď11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.