|
|
||||||||||||||||
| Streda 12.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
O ruskej stabilite a jadrovej bezpečnostiExkluzívne s ministrom pre atómovú energiu RF Jevgenijom O. Adamovom Minister pre atómovú energiu Ruskej federácie Jevgenij O. Adamov, ktorý sa v pondelok zúčastnil na medzinárodnom stretnutí mladých jadrových fyzikov v Bratislave, poskytol v ten deň Hospodárskemu denníku ako jedinému médiu exkluzívny rozhovor. Stretnúť sa s ruským ministrom je v našich pomeroch niečo ako hriech. Z Ruska sa robí strašiak, ale prečo sa báť, resp. nebáť tejto veľmoci? - Sú rôzne verzie, prečo ide z Ruska strach. Jedným z dôvodov, prečo sa ho určite boja, je, že je krajinou, ktorá disponuje jadrovými zbraňami. No boja sa ho aj pre nestabilnosť, ktorá v krajine, bohužiaľ, skutočne bola. To by sa mohlo zmeniť po týchto prezidentských voľbách. Povráva sa, že fyzici, kybernetici či technickí pragmatici majú viac rozumu ako všetci ich partneri vo vládach. Aj keď Slovensko je akosi výnimkou. Ako vy, šéf rezortu, ktorý hýbe viac ako zaujímavým svetom, hodnotíte terajšiu úroveň ruskej stability? - V prvom rade musím povedať, že nie som fyzik. Absolvoval som leteckú školu inžinierov a mojím odborom je jadrová energetika v kozme. Pokiaľ ide o stabilitu, moje hodnotenie sa zatiaľ zakladá len na poznaní prezidenta. Poznám ho osobne od roku 1998, teda z čias, keď pôsobil ako tajomník Rady bezpečnosti RF. Nechcem sa chváliť, ale ešte sa za mojich 60 rokov nestalo, že by som sa v hodnotení človeka pomýlil. Moje hodnotenie tohto človeka, jeho manažérskych a politických vlastností mi dodáva veľkú nádej, že sa skutočne môže stať stabilizujúcim činiteľom. Vzniká otázka, či to na hodnotenie bude stačiť. Je tu totiž niekoľko faktorov, ktoré určovali nestabilitu. Napr. centrálna moc bola oslabovaná. Budú sa tieto sily snažiť prispôsobiť sa novej moci? Sú tu aj sily, ktorým nestabilita vyhovuje. Či už v ekonomike alebo politike. Najvýraznejší príklad je vysoká úroveň neplatenia miezd. Niektoré živly z toho dokonca ťažia. Alebo iný príklad: keď ústredná moc nebola dostatočne silná, vzrastala moc regionálna. Teraz sa jedna časť gubernátorov zmieruje s oklieštením vlastných právomocí v záujme posilnenia Ruska. Som však optimista, pretože z tých možností, ktoré malo Rusko pred voľbami, zvolilo najlepší variant. Pre krajinu ako je Rusko je však nevyhnutné svetlo - energia, čo sú silné symboly. Dotkla sa nestabilita v posledných rokov rezortu, ktorému šéfujete? - Prirodzene, že žiadny z podstatných rezortov hospodárstva sa nevyhol dôsledkom posledných rokov. Strácali sme, pokiaľ ide o celkovú úroveň výroby energie, strácali sme aj pokiaľ ide o výrobu jedného bloku. Až vlani sme dokázali túto situáciu od základu zmeniť, keď súhrnný prírastok elektrickej energie v Rusku tvoril 28 miliárd kw/hod. Z toho 17 miliárd, teda viac ako polovicu, vyrobila jadrová energetika. Pritom jej podiel v stanovenej kapacite je len 11 percent. Napriek tomu, že ostatné energetické zložky znížili svoju výrobu - či už ide o ropu alebo mazut - dokázala jadrová energetika Ruska aj bez uvedenia nových kapacít do prevádzky zvýšiť výrobu až o 16 percent. Bude tento rast pokračovať aj v tomto roku? - V tomto roku môžeme výrobu zvýšiť o 10 - 15 miliárd kw/hod na základe zvýšenia koeficientu využitia stanovenej kapacity výkonu. Neskôr však už budeme nasadzovať ďalšie prvky, a to nedostavané elektrárne, ako sú vaše Mochovce. V tomto roku uvedieme do prevádzky blok Rostovskej jadrovej elektrárne, okolo ktorého kolovalo veľa chýrov. Z väčšej časti bol totiž postavený za sovietskej éry. Naša prvá úloha bola teda zvládnuť verejnú mienku. Netvrdím, že sme presvedčili každého oponenta, ale ekologické hľadiská sú nesporné aj pre tých najzelenších. Päťdesiatdeväť nezávislých znalcov z rôznych rezortov okrem jadrového pracovalo na ekologickej expertíze viac ako rok. Okrem projekčnej dokumentácie preštudovali aj všetky námietky oponentov a výsledok bol 59:0. Teda všetci sa vyslovili za dostavanie. Len pre zaujímavosť, námietky prichádzali najmä od profesorov veteriny. Tvrdíte, že v jadrovej energetike je stále priestor na technický rozvoj... - Je to výzva pre mladých jadrových energetikov, pretože celá jadrová energetika sa musí zakladať na nových základoch. Tie sa kardinálne líšia od tých, čo boli pred 50 rokmi. Vtedy sa pokladalo, že jadrovú bezpečnosť možno zaručiť len prostredníctvom inžinieringu. Ľudia však vytriezveli po katastrofe Challengeru, resp. ak hovoríme o jadrovej energetike, tak po tragédiách v Trimale a Černobyle. Dnes sú rýchle reaktory riešením, ale na základe iných dôvodov ako v minulosti. Vtedy chýbalo plutónium, dnes je ho dosť. Súčasní odborníci si však ani teraz neuvedomujú, že rýchle reaktory môžu byť bezpečnejšie. Zároveň lacnejšie, keďže by sa obnovila konkurencieschopnosť na svetových trhoch. A tretím faktorom je jadrový odpad. Odborníci si mylne mysleli, že je lepšie dobre ho zabaliť a pochovať, a je po probléme. V USA a v Nemecku sa už roky pracuje na tomto probléme, ale nie je to jednoduché. Za posledných desať rokov sa ukázalo, že keď máte do činenia s uzavretým jadrovým cyklom v dôsledku transmutácie izotopov v rýchlom reaktore, tak dospejete o takých 200 rokov k radiačnej ekvivalentnosti. Teda koľko ste vyťažili, toľko v dôsledku uzavretého cyklu vrátite. Ako sa vraví: Pán Boh vytvoril svet rádioaktívny a my nič nemeníme - zostáva rádioaktívny. Globálna bezpečnosť je úzko spätá aj s otázkou nešírenia jadrových zbraní. - Áno, to je štvrtá otázka. Ale tá sa zatiaľ zakladá len na dobrej vôli signatárov určitých zmlúv v tejto oblasti a na inšpekciách, ako napr. v Iraku, či pred ním v Iráne. Domnievam sa však, že sa má síce posilniť režim nešírenia jadrových zbraní, ale cestou technologických opatrení. Veď žiadna z krajín, ktorá vyvinula jadrovú bombu, predtým nepostavila jadrovú elektráreň. Teda najprv sa obohacoval urán, a potom sa spracúvalo palivo na výrobu plutónia. Dva materiály, z ktorých sa bomba vyrába. Prestaňme obohacovať urán a získavať plutónium. Jadrová energetika totiž nepotrebuje ani jedno ani druhé. Rozvíjajme tie jadrové technológie, ktoré sa hodia len pre jadrovú energetiku, ale ktorých produkty sa nehodia na výrobu jadrových zbraní. Samy tieto prevádzky sú také obrovské, že sa dajú zamerať. A stačí poslať inšpekciu potom len do tých objektov, v ktorých by obohacovali urán alebo získavali plutónium. V Mochovciach, ktoré ste aj vy spomenuli, sa už investovalo 17 miliárd korún. Aj tu sú však dnes dva základné tábory, za dokončenie a proti nemu. Ako vnímate tento problém? - Bol som na otvorení prvého bloku v auguste 1998 a musím povedať, že je vynikajúco dokončený. Bol to zo slovenskej strany veľmi múdry krok zapojiť do dobudovania Rusov, Francúzov a Nemcov. Do určitej miery niečo také už dávnejšie urobili Fíni. Tí vtedy nezobrali ruský projekt v balíku, ale od každého vo svete si zobrali lepšiu časť. Teda jadrovú kostru od Rusov, riadiaci systém z Kanady a Ameriky a samostatne naprojektovali prevádzky. Dnes patria ich elektrárne do desiatky najlepších. Slováci, samozrejme, nemali túto možnosť pre pokročilé štádium výstavby, ale ich rozhodnutie v tom štádiu bolo najsprávnejšie. O dostavbu tretieho a štvrtého bloku sa vraj uchádza Siemens a Electricité de France. - V prípade týchto dvoch blokov by som povedal, že je tu ešte panenská situácia. To je ešte lepšie. Čím skôr sa vytvorí medzinárodné konzorcium, tým lepšie. Energetické potreby máte teraz zabezpečené, resp. do času, kým je váš priemysel na lopatkách. Keď sa začne zviechať, krajina musí myslieť aj na to, čím môže byť zaujímavá v exporte. Na to sú však potrebné silné pozície v energetike. (Pokračovanie zajtra) Peter Kasalovský Slávka Blazseková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
