|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 13.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
SPP privatizovať ako celokDiverzifikácia zdrojov plynu by zvýšila ceny Privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) podporí stabilitu v preprave plynu do západnej Európy. Myšlienka rozčlenenia SPP na štyri akciové spoločnosti už nie je aktuálna. Ministerstvo hospodárstva, ktoré je zriaďovateľom SPP, presadzuje názor, aby sa určený podiel sprivatizoval ako celok, povedal nám generálny riaditeľ SPP Pavol Kinčeš. K tomuto názoru sa predvčerom priklonila aj Hospodárska rada vlády SR, čím sa na jednej strane potvrdilo, že materiál k privatizácií energetiky z dielne MH SR, ktorý vyvolal taký rozruch, bol len jednou z pracovných verzií. Na druhej strane sa ukazuje, že plynári svoj viackrát prezentovaný názor na túto problematiku nezmenili. A silou svojich argumentov presvedčili, že na Slovensku zrejme nebude veľký záujem zahraničných investorov o distribúciu zemného plynu. Prečo? Slovensko je z hľadiska koncentrácie plynofikácie na veľmi vysokej úrovni. To znamená, že nemôžeme predpokladať výrazne zvýšený odber plynu z hľadiska plošnej plynofikácie. No investori, ktorí majú záujem expandovať, sa pozerajú, či je možnosť potenciálneho rastu dopytu. Ak však vedia, že v SR je ročná spotreba plynu približne osem miliárd kubíkov a že už nie je možný viditeľnejší nárast (iba ak na hranici efektívnosti), nebudú mať záujem investovať z tohto hľadiska u nás, vysvetľuje P. Kinčeš. Ďalej dodáva: Neviem si predstaviť investora, ktorý povie: idem investovať na Slovensko. Kúpim distribučnú sieť, pritom je stratová, na každý kubík doplatím pri terajších cenách ešte 1,40 Sk až 1,60 Sk, aj keď nemám potenciálny rast. Na Slovensku sa aj podľa schválenej Energetickej politiky črtá určitá perspektíva na budovanie paroplynových cyklov. No v súčasnosti štátna politika daňovo zaťažuje tieto projekty s ekologickým prínosom. Konkrétne - na kompresorovej stanici sa môže spotrebúvať plyn, ktorý má predsa len lepší vplyv na kvalitu ovzdušia, ale SPP musí za dovoz paroplynových turbín zaplatiť vysoké clá a podobne. A tak zatiaľ nie je možná expanzia ani z hľadiska širšieho využívania paroplynov. Preto je pre potenciálneho investora atraktívnejšie napríklad Poľsko, vybuduje plynovod, rozvody. Navyše tamojšie ceny plynu mu prinesú zisk, a tak tam môže dopraviť plyn a predať ho, zdôraznil P. Kinčeš. Ruský plyn V súčasnosti pokračujú rokovania medzi členmi pracovnej skupiny SPP a predstaviteľmi ruského Gazpromu o výstavbe južnej vetvy Jamalského plynovodu, ktorý by mal smerovať cez územie SR. No zaznievajú už aj kritické hlasy, že ide síce o diverzifikáciu, ale iba trás. Nie zdrojov, a tak sa len zvyšuje naša závislosť od Ruska. Na otázku, či je v súčasnosti pre SR nevyhnutné diverzifikovať aj zdroje dodávok, nám P. Kinčeš povedal: Každá diverzifikácia je opodstatnená, ale treba prihliadať na podmienky. Keby sme diverzifikovali a 20 - 30 % plynu by sme mali z iných zdrojov ako doteraz, tak podľa môjho odhadu by sa zvýšili ceny plynu až na 8 Sk za kubík. Prijal by občan takú vysokú cenu len pre vyšší pocit bezpečnosti dodávok, teda pre to, aby nám jeden dodávateľ nemohol začať dodávky plynu obmedzovať? V súvislosti s diverzifikáciou sa však P. Kinčeš prikláňa k určitému kompromisu. Ten spočíva v technickom prepojení na iné možné zdroje. V prípade nevyhnutnosti by prostredníctvom neho boli plynári schopní zabezpečiť dodávky plynu. A tie prepojenia sa budujú. P. Kinčeš hovorí aj o tom, že v ČR, ktorá časť plynu odoberá aj od nórskych dodávateľov, sú už určité kapacity voľné. Technicky sa dá uvažovať o systéme reverzného toku z ČR cez územie SR až do Maďarska alebo Rakúska. Čiže, opačným smerom ako tečie plyn doteraz. No na druhej strane treba podotknúť, že diverzifikácia by priniesla aj iné ceny. My máme s ruským dodávateľom uzatvorené dlhodobé kontrakty, ktoré majú pozitívny vplyv aj na ceny. Ak dohodnuté množstvá neodoberieme, musíme platiť penále. O diverzifikácii sa dá teda uvažovať, len keď budeme mať určitú nadspotrebu. V prípade, že kúpime drahší plyn a že navyše budeme mať ďalšie náklady spojené s nadspotrebou, bude problém ho predať, hovorí P. Kinčeš. Podľa jeho tvrdenia je dnes situácia taká, že ponuka plynu je vyššia ako dopyt, čiže nie je problém, aby SPP v prípade potreby mohol zakúpiť plyn aj z iného zdroja ako ruského. Okrem iného v priebehu dvoch až troch rokov bude trh s energiami liberalizovaný. To znamená, že budeme môcť plyn aj predávať, aj kupovať. Čiže to, že by sme chceli len ruský plyn, nie je doktrína, chce to len svoj čas, určité investície aj ekonomickú slobodu, zdôrazňuje P. Kinčeš. Pokiaľ ide o pripravované otváranie sa trhu s energiami, ktoré sa vo väčšine krajín EÚ už úspešne rozbehlo, P. Kinčeš dodal, že všetky pripravované zmeny v rámci transformácie SPP smerujú k uplatňovaniu smernice EÚ, ktorá sa týka liberalizácie. Grécko šancou V medzinárodnom tendri na plynofikáciu Grécka sa SPP dostal do užšieho výberu. Vzhľadom na skutočnosť, že príprava i posudzovanie ponúk trvá už niekoľko rokov, zaujímalo nás, prečo má SPP o túto zákazku záujem? Podľa P. Kinčeša má význam nielen z hľadiska ekonomiky, efektívnosti vynaložených investícií, návratnosti, ale aj strategický. Práve tender zviditeľnil SPP ako európskeho hráča na európskom trhu. A každý európsky hráč sa snaží etablovať aj mimo svojho územia. Môžeme síce povedať, že sme sa etablovali v ČR. To je projekt SPP Bohemia, projekt kapitálových účastí, ktoré máme v distribučných spoločnostiach, v Moravských naftových doloch a podobne. Keď sme sa asi pred rokom a pol rozhodovali, či projekt v Grécku zastaviť, lebo naše vnútorné podmienky, najmä finančné, neboli úplne jasné, uvažovali sme o šanciach na výhru. Napokon som rozhodol, aby sme ho nezastavili a pokračovali. Dnes, keď sme už vo finále, si jednoznačne myslím, že to bol správny krok. Pritom si nemyslím, že je to len výsledok práce súčasného manažmentu, je to dlhodobý proces a určitá kontinuita, hovorí P. Kinčeš. Pokiaľ ide o ekonomický význam, už dnes je z jeho slov jasné, že vložené investície do plynofikácie Grécka by sa SPP v adekvátnom čase vrátili a slovenský plynári by mohli rozvíjať obchod s plynom aj mimo územia SR. K prínosom projektu možno prirátať aj to, že SPP získa konzorciálnych partnerov a odbytištia pre slovenské výrobky. Veď pri výstavbe plynofikácie v Grécku by sa využili dodávky od slovenských firiem. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
