|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 13.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Škola, kde neplatí slovíčko nedá sa...Do funkcie dekana Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity akademický senát fakulty zvolil prof. Ing. Vladimíra Báleša, DrSc. Publikoval 152 prác v odborných časopisoch a zborníkoch, je spoluautorom troch monografií, prezentoval viac ako 160 prednášok a posterov na odborných podujatiach doma i v zahraničí. Prednáša na kurzoch Bioinžinierstva pre doktorandov v Európe a Strednej Amerike. Je členom výboru Európskej federácie chemického inžinierstva a predsedom Slovenskej spoločnosti chemického Ako vnímate postavenie vysokého školstva na Slovensku? - Vysoká škola, hovorme radšej univerzita, je najvyššou vzdelávacou ustanovizňou každého štátu. Malo by to tak byť aj na Slovensku. Žiaľ, Slovensko sa v posledných rokoch vybralo cestou kvantity a nie cestou zvyšovania kvality univerzít. Do vysokého školstva ide čoraz menej peňazí zo štátneho rozpočtu, neveľmi sa menia pravidlá jeho financovania, a to je príčinou neutešeného stavu na vysokých školách. Univerzity vždy boli a vo svete aj sú bázou výskumu, kde boli urobené rozhodujúce vedecké objavy, ktoré kvalitatívne menili svet a náš život. Podceňovanie tohto faktu na Slovensku bude mať za následok, že naša vedecká komunita nielen nebude držať krok so svetom, ale postupne stratí kontakt s vedeckou odbornou špičkou sveta. Každej vláde by malo záležať na vzdelanostnej úrovni obyvateľstva, najmä tých, ktorí majú záujem o vysokoškolské vzdelanie. Slovenská republika ako malý štát by si mala uvedomiť, že len cesta vysokej vzdelanostnej úrovne obyvateľstva jej môže zabezpečiť rovnocenné postavenie so štátmi EÚ. Osobne som rád, že jednou z kapitol, ktoré s nami EÚ otvorila, je školstvo. Všetky slovenské vysoké školy by mali absolvovať náročný medzinárodný audit, ktorý by mal nezaujato ukázať na kvalitu, ale aj jasne povedať o slabostiach našich univerzít. Naša fakulta je na takýto audit pripravená. Myslíte si, že predstavitelia štátu venujú vzdelávaniu dostatočnú pozornosť? - Každá politická strana vo volebnej kampani kladie vzdelávanie a vysoké školstvo osobitne za svoju prioritu. Príchodom do parlamentu akoby fungoval automatický efekt resetovania tohto atribútu, jednoducho výkonná moc a exekutíva sa predovšetkým venujú operatíve, a ďalej ako za svoje funkčné obdobie nechce vidieť. Ale veď my pripravujeme absolventov pre ďalšiu generáciu, pre budúcnosť tejto krajiny. Určite ste postrehli, čomu sa najviac venovali predstavitelia EÚ na poslednom stretnutí v Lisabone. Áno, školstvu. EÚ pochopila, že investovaním do vzdelania a investovaním do výskumu môže predbehnúť USA v ekonomickom raste. A mieni dať do tejto oblasti nemalé prostriedky. A pozrime sa, ako to vyzerá na Slovensku. Na vysokých školách sme na rok 2000 dostali menej mzdových prostriedkov o 4,8 %, znižujú sa prostriedky na vedu a výskum. Nižšie percento venované školstvu a vede z HDP v Európe majú už len najzaostalejšie štáty Európy. Ja chápem vládu, že máme na Slovensku veľké ekonomické problémy, ale aj napriek tomu si myslím, že je to veľmi krátkozraká politika. Chemický priemysel bol a je silnou časťou slovenského priemyslu. Ako vaša fakulta pripravuje inžinierov pre súčasnosť a budúcnosť chemického priemyslu? - Na našej fakulte sme vždy venovali veľkú pozornosť kvalite výučby a modernizácii učebných plánov, ako aj inovácii študijných odborov tak, aby sledovali potreby priemyselnej praxe a svetových trendov. Popri tradičných odboroch štúdia, ako je anorganická technológia, organická technológia a petrochémia, plasty a kaučuk, chemická technológia vláken, chemická technológia dreva, celulózy a papiera, keramika, sklo a cement, chemické inžinierstvo a riadenie procesov v základných chemických disciplínach, ako sú analytická chémia, anorganická chémia, fyzikálna chémia a organická chémia, sme otvorili nové odbory štúdia, ako je polygrafia a fotochémia, bezpečnostné inžinierstvo, biomedicínske inžinierstvo, manažment chemických a potravinárskych výrob, technológia životného prostredia. Súčasťou našej fakulty je aj potravinársko-biochemická časť, kde sa dajú študovať atraktívne študijné odbory: biotechnológia, technológia mlieka, tukov a kozmetiky, chémia a technológia sacharidov a cereálií, konzervácia a hodnotenie potravín a iné. Všetky naše študijné odbory sú akreditované. Podotýkam, že na Slovensku je ešte dosť študijných odborov vysokých škôl neakreditovaných, a preto upozorňujem študentov, aby si overili, či odbor, ktorý študujú, je akreditovaný. Ak nie je, môžu byť na záver štúdia nepríjemne prekvapení, keď nebudú môcť vykonať štátne záverečné skúšky, a teda ani de facto skončiť ucelené vysokoškolské štúdium. Študijné odbory rešpektujú potreby praxe, absolventi dostatok možností uplatnenia v praxi, máte však možnosť výberu z adeptov na vysokoškolské štúdium? - Za názvami študijných odborov treba vidieť veľmi zaujímavú profiláciu absolventa. Tak napríklad v odbore manažment chemických a potravinárskych podnikov má absolvent predpoklady na úspešnú manažérsku prácu opierajúcu sa o riadenie technologických procesov, operačnú analýzu, marketing a podnikateľské rozhodovanie. Má schopnosti ekonomicky využívať všetky výrobné činitele pri rešpektovaní kvality výrobného procesu a ekonomiky. Absolvent bezpečnostného inžinierstva je odborníkom v posudzovaní bezpečnosti zariadení a technológií. Je spôsobilý výrobné riziká lokalizovať a kvantifikovať na základe chemicko-inžinierskeho rozboru navrhovať riešenia prevencie nebezpečenstva, ako aj zmiernenia následkov prípadných havárií. V študijnom odbore biotechnológia je štúdium tak upravené, aby absolvent získal okrem predmetov biologického základu aj vedomosti z bioinžinierstva, enzymológie, bioanalytických metód, pivovarníctva, vinárstva, farmaceutických a potravinárskych technológií. Žiaľ, v posledných rokoch študenti na Slovensku dávajú prednosť štúdiu na ekonomických a právnických fakultách a technické fakulty sú tak trochu bokom. Naša fakulta má ešte sťaženejšiu situáciu, lebo v spoločnosti sa systematicky vytvára chemofóbia. A pritom by sme si náš každodenný život bez chémie nevedeli už ani predstaviť. Ráno sa stretneme s chémiou v kúpeľni, zubná pasta, spreje, kozmetika, cez deň nás obklopujú plasty, sklo, vlákna, pneumatiky, benzín. To sú len náhodne vybraté výrobky. No a večer ak siahneme po dobrej knihe, tak papier na ňu, tlač, ale aj odľahčené sklo okuliarov, to všetko sú produkty chémie. Nehovoriac už o celej škále liekov, protéz, náhradných ciev, chlopní, čistiacich prostriedkov, ale aj populárnej Viagre, za to všetko vďačíme chémii. Viacerí ľudia vnímajú chémiu ako najväčšieho ničiteľa prírody, devastujúceho životné prostredie. Ale málo sa hovorí a píše skutočná pravda, že najväčším znečisťovateľom životného prostredia je energetika, ďalej poľnohospodárstvo a až potom nasleduje chemický priemysel. Pritom chemický priemysel (bez rafinérskeho spracovania ropy) sa podieľa na výrobe tovaru v priemysle 10 % a 13 % na jeho vývoze. V chemickom a vo farmaceutickom priemysle máme 35-tisíc zamestnancov. Ak predpokladáme, že 10 % z nich má vysokoškolské vzdelanie, tak si ľahko vypočítame, aká obnova vysokoškolsky vzdelanej pracovnej sily je každoročne potrebná pre toto odvetvie národného hospodárstva. Treba však poznamenať, že naši absolventi sú zrejme pripravení na prax všestrannejšie, lebo veľa z nich sa uplatní aj v úplne iných odvetviach praxe, a to aj v zahraničí. ChtF bola vždy známa veľkou spoluprácou s praxou. Je to tak stále? - Konfrontácia vedeckých bádaní s ich priemyselnou aplikáciou je jednou z veľkých motivácií výskumných prác. Naša fakulta má čulú spoluprácu s chemickými, farmaceutickými a potravinárskymi podnikmi. Treba však otvorene hovoriť o fenoméne, ktorý sa na Slovensku objavil po privatizácii. Ak je podnik v rukách zahraničného chemického koncernu, tak ten si problémy rieši prostredníctvom svojho výskum, prostredníctvom svojich domácich vysokých škôl, hoci si dovolím poznamenať, že sme odborne porovnateľní, cenovo zaujímavejší, ale zrejme ide o ochranu vlastných pracovných síl a aj podporu výskumu vo vlastnej krajine. Mimochodom, v Česku je tento jav mohutný a kolegovia zo sesterských fakúlt majú rádovo menšiu spoluprácu s praxou ako my. Na Slovensku sa priemyselná globalizácia ešte tak neprejavila, a tak chemické a potravinárske podniky využívajú našu vedeckovýskumnú kapacitu na riešenie ich konkrétnych problémov. Veľmi dobrú spoluprácu máme so Slovnaftom, s ktorým sme 28. marca podpísali dlhodobú rámcovú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej ChtF STU dostala zaujímavé finančné prostriedky na rozvoj výskumu. Samozrejme, na báze podnikateľskej činnosti fakulty riešime objednané výskumné úlohy pre Slovnaft, Duslo Šaľa, Novácke chemické závody, SCP Ružomberok, Petrochemu Dubová. Riešili sme a riešime priame objednávky prác aj pre zahraničné subjekty zo Švajčiarska, z Juhoafrickej republiky, zo Švédska, z Českej republiky. Musím zdôrazniť, že naša podnikateľská činnosť nám pomáha pri získavaní finančných prostriedkov na aktivity, ktoré by sme si zo štátneho rozpočtu nemohli dovoliť. Preto musíme ešte ofenzívnejšie ponúknuť vedomosti našich odborníkov a naše výskumné laboratóriá na riešenie problémov praxe. V tomto smere chceme ešte intenzívnejšie vstúpiť do priamych rokovaní s chemickými a potravinárskymi podnikmi. Na druhej strane očakávame, že naši partneri z praxe nás nebudú vidieť len v polohe obchodného partnera, ale aj ako bázu výchovy pracovníkov pre ich podniky. S potešením konštatujem, že Slovnaft je v tomto smere žiarivou výnimkou. Prispel do Nadácie ChtF STU veľmi zaujímavou sumou finančných prostriedkov určených na zlepšenie materiálového vybavenia fakulty, najmä prístrojovej základne, skla a chemikálií pre výchovno-vzdelávaciu činnosť, uspokojovanie informačných potrieb prostredníctvom rozšírenia knižných fondov a prístupu k bankám údajov, podporu vydávania vedeckých publikácií, skrípt a iných pedagogických pomôcok. Vložené prostriedky budú účelovo viazané pre potreby Chemickotechnologickej fakulty STU a katedier, ktoré majú veľmi blízke odborné vzťahy so Slovnaftom. Rád by som poznamenal ešte jeden moment. Chemické a potravinárske podniky akoby v posledných rokoch pozabudli na ďalšie vzdelávanie svojich pracovníkov v chemických profesiách. Možno aj ChtF STU nedôrazne ponúkala kurzy ďalšieho a doplnkového vzdelávania graduovaných pracovníkov praxe. Tento nedostatok z našej strany chceme odstrániť a očakávame, že aj priemyselná prax investuje do ďalšieho vzdelávania svojich pracovníkov. V tomto smere máme dobré skúsenosti s SCP Ružomberok, Chemosvitom Svit a Fermasom Slovenská Ľupča. Čo vás, ako nového dekana, trápi najviac? - Zhrnul by som to stručne do troch bodov: o Udržanie kvalitných pedagógov na fakulte, zvýšenie počtu doktorandov na ChtF STU a zväčšenie záujmu maturantov o štúdium na našej fakulte. Splnenie prvého bodu bude asi najťažšie, lebo platové pomery na vysokých školách nelákajú mladých špičkových ľudí zostať na fakulte, to ma trápi najviac. o Verím, že vláda urobí rázny krok vo zvyšovaní počtu doktorandov. Naši absolventi majú záujem pokračovať v doktorandskom štúdiu a my s počtom pridelených miest môžeme uspokojiť ich záujem tak na 20 %. A pritom doktorandi sú najvýkonnejší výskumníci s nie veľkým mzdovým zaťažením štátneho rozpočtu. Pre mňa je to dosť nepochopiteľná politika štátu. o Za splnenie tretej úlohy musíme zabojovať predovšetkým my na fakulte. Dúfam, že nám v tomto úsilí pomôžu aj chemické a potravinárske podniky v príslušnom regióne. Eleonóra Bujačková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
