|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 13.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Budeme brať vyhoreté palivoJ. O. Adamov: Ruská jadrová energetika je ostrovom stability Včera sme uverejnili prvú časť exkluzívneho rozhovoru s ministrom atómovej energie RF Jevgenijom O. Adamovom, v ktorom sa zaoberal najmä otázkami globálnej bezpečnosti, ruskej stability a jej vplyvu na bezpečnosť jadrovej energetiky. Dnes uvádzame druhú a záverečnú časť. Podľa Thatcherovej sa demokracia rovná disciplína, disciplína a ešte raz disciplína. Aj atómová energetika vyžaduje predovšetkým precíznosť a disciplínu. Možno váš rezort v rámci hospodárstva prirovnať obrazne k štátu v štáte? - To je dobrý postreh. Jadrová energetika aj kozmický priemysel boli izolovaným systémom v štáte. Nebolo totiž možné v celej krajine zabezpečiť rovnakú úroveň kvality a chýbali aj skutočne kvalifikovaní odborníci. Vaše slová o štáte v štáte sa na sto percent hodia na výrobu jadrových zbraní. Všetko, začnúc od ťažby uránu až po výrobu súčiastok do jadrových hlavíc, sa vyrábalo na ministerstve stredného strojárstva, ktoré vlastne bolo ministerstvom jadrovej energetiky. Pod to však už nepatrila výstavba budov elektrární. A zoberme si vaše Mochovce. Ani tam by nebolo treba nič meniť, keby sa nemuselo meniť okolie. Pripomeňme si aj, pod ktorý rezort patril Černobyľ, keď tam došlo k havárii. Všetci si myslia, že černobyľská elektráreň patrila do rezortu jadrovej energie. Lenže ona patrila pod ministerstvo energetiky a elektrifikácie. Keby bola patrila do nášho rezortu, kde existovala najvyššia kvalita, disciplína a morálka či zodpovednosť, tak by bola černobyľská havária vylúčená. Zostáva takým váš rezort aj po zmene priorít Ruska? - Terajšie hranice štátu v štáte trochu miznú práve zmenami priorít krajiny. Ale ešte stále v rezorte pôsobia tie najkvalifikovanejšie kádre a pracovná morálka sa tam berie absolútne inak. V tomto zmysle je môj rezort stále ostrovom stability, ktorý krajina ako taká musí len dosiahnuť. Napriek tomu na jadrové reaktory v Železnogorsku, Majaku či na jeden z najstarších na svete Seversk (bývalý Tomsk 7), ktoré patria pod váš rezort, dnes Západ sype kritiku, že sú staré a nespĺňajú najprísnejšie bezpečnostné kritériá. - Pomôžme si takýmto príkladom: rapídne stúpa počet nových automobilov. Ľudia presedlali na nové volvá či mercedesy, o ktorých kvalite niet pochýb. Iní zase jazdia na starších žigulíkoch. Ale jazdia. Keď sa človek rozumie do techniky a má k tomu zodpovedný vzťah, napriek tomu, že audi aj mercedes je vyššej kvality, výsledok jazdy na oboch môže byť rovnaký. Absolútne súhlasím s tým, že sú to staré reaktory, absolútne súhlasím aj s tým, že nezodpovedajú súčasným požiadavkám na bezpečnosť, pretože sa budovali v 50. rokoch. Ale daj Boh iným krajinám taký personál, aký pracuje napríklad v Seversku, v Krasnojarsku 26 či Železnogorsku. Personál tam dokáže obsluhovať reaktory doslova so zatvorenými očami. Keďže technika je zastaraná, ľudský faktor je pre nás bázou bezpečnosti. Už niekoľko rokov sa najmä USA snažia presvedčiť Rusko, aby odstavilo tieto reaktory. - Americko-ruský flirt na zatvorenie vami spomenutých reaktorov trvá už asi sedem rokov. Za tento čas sme však sami, bez USA, vyradili z prevádzky desiatky takýchto reaktorov. My máme plutónia dosť, môžeme ho aj rozdávať. Lenže problém je inde. Seversk aj Krasnojarsk produkujú zároveň kurivo pre celý región. Takže akokoľvek môžu chcieť na brehoch Potomacu, ja ak mám v Železnogorsku päťdesiattisíc ľudí, nemôžem ich nechať bez tepla len preto, že si na Potomacu niečo želajú. A prečo hovorím, že je to len flirt? Môžeme diskutovať o variantoch, ako okrem plutónia zabezpečiť inými druhmi teplo pre tieto mestá. Ale vypracovanie štúdií stojí stovky miliónov dolárov. Za sedem rokov investovala ruská aj americká strana 10 miliónov dolárov, každá strana po polovici. To je podľa mňa flirtovanie, nie seriózny záujem. Dajú sa zo spomínaného plutónia vyrábať bomby? - Nie, pretože od chvíle, čo sme sa s americkou stranou dohodli, prechádza toto plutónium okamžite do oxidovej formy. Dáva sa do kovových nádrží, každý sa zapečaťuje ruskou a americkou stranou. Uskladňujú sa na sklade, v ktorom sa z času na čas uskutočňuje previerka. Podľa tlače dostal váš rezortný kolega z USA B. Richardson od vás ústny prisľúb, že do roku 2000 uzavriete Majak. Aká je dnes situácia? - Neviem, kto si vymyslel, že som Richardsonovi sľúbil odstaviť Majak. V komunikácii s USA sa snažíme nájsť styčné body, a tým je najmä prístup k nešíreniu jadrových zbraní. Ani USA nechcú, aby sa objavili nové jadrové mocnosti, aj keď mám skôr pocit, že my si to želáme viac ako Američania. Veď väčšina krajín, ktoré sa potenciálne snažia mať jadrové zbrane, sú z našej strany oceána. Teda pre nás sú oveľa nebezpečnejšie ako pre USA. Keďže v tomto sa naše názory zhodujú, uvažujeme o tom, aby do čias, kým plutónium nebude treba vyrábať, sa takpovediac ani nevylučovalo z ožiareného paliva. To znamená, že ho budete len uskladňovať? - Áno. Keby napríklad priviezli palivo aj z Mochoviec, je lepšie ho v takej forme uskladniť. Zo zmesi izotopov sa totiž len tak nevyrobí bomba. Aká by teda bola v súčasnosti reakcia Ministerstva atómovej energie RF na prípadnú žiadosť slovenskej strany o vývoz a skladovanie vyhoretého paliva? - Postoj ministerstva atómovej energie zostáva nezmenený. Nepleťme si však odpad a ožiarené palivo. Keď hovoríme vyhoretý, znie to ako odpad. Preto používam termín ožiarené palivo a odpadom potom to, čo sa už nedá použiť. Ožiarené palivo, ktoré napríklad prešlo raz blokom v Mochovciach, obsahuje toľko uránu, koľko bolo v čase, keď ho do bloku dávali. Dokonca aj plutónia, ktoré vzniklo pre prítomnosť uránu. Prečo by som teda odhadzoval palivo, ktoré má rovnaký jadrový potenciál? Dnes je možno lacnejšie zobrať čerstvý urán, ale ten druhý si môžeme uskladniť do zásoby. Procedúra a technológia sú jednoduché. Takže ožiarené palivo sme brali, berieme a sme pripravení ho brať v budúcnosti aj naďalej. Nebudete teda iniciovať zmenu ruskej legislatívy? - Keď sme hovorili o vzťahu k jadrovému palivu, za dvesto rokov by mohla mať Zem rovnakú úroveň rádioaktivity, akú má teraz. Ak by sme pri dnešnom skutočne aktívnom vývoze uránových produktov nebrali ožiarené palivo späť, spôsobili by sme negatívnu rovnováhu rádioaktivity zeme. Náš postoj sa teda zmenil len v jedinom bode. Kým doteraz nám zákonodarstvo nezakazovalo zobrať palivo z iných krajín, teraz hovoríme, že musíme prichádzať na západné trhy, využívať naše technológie a modernizovať závody. To si vyžaduje zmenu súčasnej legislatívy. Všetko, čo som vám teraz povedal, vysvetľujeme aj poslancom. Kým predtým sme sľúbili, že pri dodaní paliva ho definitívne ako vyhoreté zoberieme späť, dnes nemienime nič vracať. Dostanete palivo, my ho vyhoreté zoberieme späť a vy na neho môžete zabudnúť. Peter Kasalovský Slávka Blazseková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
