|
|
||||||||||||||||
| Piatok 14.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Právo na hladSvedomie ľudstva a hlad vo východnej Afrike Americké a európske média s nevídanou žurnalistickou vervou informujú o vývoji situácie v prípade malého kubánskeho emigranta Eliana, ktorý by sa mal z Floridy vrátiť na Kubu. V rovnakom čase na východe Afriky zomierajú od hladu tisíce Elianových rovesníkov. Za kriminálneho ticha svetových médií. Áno, všetci novinári vedia, že čitatelia sú priam hedonisticky posadnutí katastrofami a škandálmi, šokujúcimi udalosťami a pikantériami, nezaujíma ich však smútok, chudoba, hlad, úbohosť a bezvýchodiskovosť. Nechcú to vidieť každý deň! Nie takéto story! Dnešný konzumný čitateľ, poslucháč a divák sa rád nechá prekvapiť a šokovať, aby mohol pokrútiť hlavou, aký je ten svet čudný a nenormálny. Nechce si však spytovať svedomie, hľadať riešenia a ľudsky súcitiť. Je síce dobré, keď o problémoch vie - má predsa právo byť informovaný -, ale dobre, že tie problémy sú tak ďaleko, že sa ho bytostne netýkajú. Sám sa tak stáva obeťou klamlivých ilúzií (dnes platí viac ako predtým, že všetko so všetkým súvisí!) a aktívnou súčasťou nenormálneho sveta, kde základné hodnoty už dávno stratili zmysel. Vyhladovaná Afrika Niekde hodnoty, niekde život. Aj tak by sa dala opísať situácia v Afrike, hlavne v jej východnom cípe. Život tu naozaj stráca zmysel. Život bez potravín, vody, pomoci a bez nádeje na prežitie. V Etiópii už tri roky nepršalo, voda sa stráca, pasienky vysychajú, dobytok bez paše a vody hynie a ľudia následne tiež. Celý potravinový reťazec je ohrozený. Nič nové pod horúcim africkým slnkom. Dnes je to Etiópia, Eritrea, Džibuti, Burkina Faso a Keňa, vlani to bola Tanzánia, keď hladom trpelo 1,14 milióna ľudí a konštantne medzi hladujúce štáty sa zaraďuje Sudán, Somálsko, ale aj Angola. Podľa riaditeľky Svetového programu výživy (WFP) a osobitnej vyslankyne OSN Catherine Bertiniovej sucho a deficit potravín dnes ohrozujú život až 16 miliónov ľudí v krajinách Afrického rohu. WFP mal v období jún 1999 - marec 2000 dosť peňazí na program potravinovej pomoci pre 1,2 milióna Afričanov, keď USA prispeli 58 % zo sumy a EÚ hradila 25 %. Toto obdobie sa skončilo, hlad však pretrváva, dokonca hrozivo narastá a na ďalšie obdobie niet dosť peňazí. Zatiaľ iba Američania uhradili 52 % z celkových potrieb. Podľa Judith Lewisovej, predstaviteľky WFP v Etiópii, to postačí iba do konca júna. Aby sa hladomor nešíril, je potrebné mať celú sumu teraz. Inak šance na záchranu hladujúcich klesajú. WFP potrebuje nakúpiť 940 000 ton potravín, z toho 80 % iba pre Etiópiu, kde hlad postihuje skoro osem miliónov ľudí, z čoho 70 % sú ženy a deti. Liečenie následkov, nie príčin Šanca na záchranu, pravdaže, existuje, nepôjde to však bez väčšej angažovanosti medzinárodného spoločenstva a hlavne bohatých krajín severnej pologule. Tie sa angažujú formou potravinovej a humanitárnej pomoci, avšak to má podobu zmierňovania následkov a nie ich riešenia a prevencie. Afričania sa nechcú večne ocitať v úlohe žobrákov s nastrčenou rukou. Ekonomika afrických krajín je slabá a nedokáže vytvoriť mechanizmy na prevenciu a riešenie živelných katastrof a s nimi spojených fenoménov. Aj preto chcú africké štáty, aby sa neocitali na periférii globalizačných trendov, aby boli vnímané ako rovnocenní partneri na svetovom trhu, a nie iba ako vývozcovia lacných surovín a dovozcovia zastaraných, ekologicky nevyhovujúcich technológii a drahých finálnych produktov. Nie nadarmo generálny tajomník OSN Kofi Annan na summite štátov skupiny G77 v Havane hovoril o obrovských prekážkach, ktoré bránia rozvoju Afriky. Sú to colné obmedzenia, vysoké zahraničné dlhy, choroby a epidémie, rozširovanie púští, ale aj korupcia a ozbrojené konflikty. V podobnom duchu sa niesla aj nedávna výročná konferencia Hnutia nezúčastnených krajín v Kolumbii, keď jej účastníci upozornili, že ekonomická globalizácia nedokázala pomôcť rozvojovým krajinám, aby znížili chudobu. Naopak. Bohatí bohatnú a chudobní sú chudobnejšími. Právo a právo... Vzniká tak priepastná nerovnováha medzi severom a juhom planéty. Protirečenie nielen ekonomické, ale aj sociálne a kultúrne, čo sa premieta do sféry ľudských práv. S troškou zveličovania to vyzerá tak, že kým ľudia rozvinutého Západu majú právo na slušný plat, auto, dovolenku, nedotknuteľné právo na osobné slobody a ich lídri právo poučovať zvyšok sveta o demokracii a ľudských právach, ľudia v Afrike majú právo byť chudobní, právo zomrieť od hladu, právo trpieť na aids (kým západné firmy bohatnú na tom, že odmietajú vývin lacných liekov!), právo byť ekonomicky vykorisťovaní, právo bojovať proti sebe s cudzími zbraňami a právo byť odkázaní na úprimnú pomoc humanitárnych misií. A právo na emigráciu? Zabudnite. Bohaté štáty sa predsa majú právo brániť proti neželaným imigrantom... Iaromír Novák |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
