Hospodársky denník
USD43,373 Sk
EUR41,523 Sk
CHF26,349 Sk
CZK1,138 Sk
  Piatok  14.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vzostupy a pády Concordu


1961: British Aircraft Corporation (teraz súčasť BAE Systems) po vypracovaní projektovej štúdie za 350 000 libier navrhla vyrábať nadzvukové civilné dopravné lietadlo spolu s francúzskou firmou Sud Aviation of France (teraz je súčasťou EADS). Francúzska spoločnosť mala už vypracovaný model takéhoto lietadla s názvom Super Caravelle.

1962: Britská a francúzska vláda súhlasila s výrobou týchto lietadiel, rovnako aj priemysel na princípe výrobné náklady a zisk (ak nejaký bude) sa bude deliť na polovicu.

1969, 1. marec: Prvý prototyp Concordu (001) vzlietol z letiska vo francúzskom Toulouse.

1969: Vzlietol druhý prototyp Concordu (001)z anglického letiska vo Filtone pri Bristole.

1969, 1. október: 45-minútový skúšobný let. Francúzsky Concorde 001 prekonal zvukovú bariéru.

1970, 13. september: Britský prototyp Concorde 001 pristál na letisku Heathrow. Miestni obyvatelia sa sťažovali na jeho hlučnosť.

1971, 24. máj: USA oznámili, že zastavujú svoj program vývoja a výroby nadzvukových civilných dopravných lietadiel.

1971, 25. máj: prvý medzinárodný let concordu na trase Toulouse-Dakar-Le Bourget.

1973, 3. jún: Sovietske nadzvukové lietadlo TU 144 - v tlači nazývané Concordskij - havarovalo počas prehliadkového letu pri letisku Le Bourget.

1973: 20. septembra: Concorde 002 priletel do amerického Dallasu.

1974: Francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing a britský premiér Harold Wilson sa zhodli na pokračovaní programu Concorde.

1975: 9. október - concorde dostáva vo Francúzsku súhlas na jeho využívanie v komerčnej preprave osôb.

1975: 5. decembra: Britské úrady súhlasia s komerčnou prevádzkou concordov.

1976: Prvé dva komerčné lety concordov. British Airways leteli do Bahrajnu, Air France letela do brazílskeho Rio de Janeiro. Mnohé letecké spoločnosti, ktoré spočiatku prejavili veľký záujem o kúpu concordov, napokon od svojho zámeru odstúpili. Medzi nimi boli American Airlines, Lufthansa, Japan Airlines, Qantas a pod.

1978, 1. júna: Rusi zastavili prevádzkovanie svojich nadzvukových TU-144 po havárii jedného z nich.

1979, 21. september: Britský a francúzsky ministri dopravy sa dohodli, že sa už ďalšie concordy vyrábať nebudú. Séria sa skončila číslom 216. Znamená to, že sa vyrobilo 16 týchto strojov.

1982, 1. apríl: Francúzi prestali lietať concordom do Rio de Janeiro a Caracasu.

1982, 29. október: Francúzi prestali concordom lietať do Washingtonu. Zostalo im už len jediné cieľové letisko - New York.

2000, 24. júl: Air France a British Airways informovali o mikrotrhlinách na krídlach 11 z 13 concordov.

2000, 25. júl: Havária concordu spoločnosti Air France neďaleko Paríža.

Concorde v číslach:

- Prevádzkovaných strojov - 13 (7 v Británii, 6 vo Francúzsku)

- Letová bezpečnosť: Bez havárie do 25. 7. 2000., najväčšie poškodenie - veľké poškodenie pneumatiky na podvozku počas nevydareného pristátia v roku 1979.

- Prvý nadzvukový let - 1969

- Priemerný vek lietadiel - 21,3 roka

- Využitie lietadiel - 2,34 hodiny denne

- Kapacita: 100 cestujúcich

Posádka: 9-členná (dvaja piloti, palubný inžinier, šesť stevardov)

- Dolet: 6 880 km

- Cestovná rýchlosť: 2 150 km/h (Mach 2)

- Dĺžka 62,1 metra (zvyšuje sa pri nadzvukovom lete o 15,2 až 25,4 cm)

- Čas letu: New York - Londýn - menej ako štyri hodiny

- Celková preprava cestujúcich na britských Concordoch : viac ako 2,5 milióna

- Najrýchlejší let: 7. 2. 1996: New York - Londýn 2:53:59.

- Letenky: na jednu cestu z Londýna do New Yorku 3 520 libier plus dane,

spiatočná letenka v ten istý deň 6 045 libier plus dane. Bežná spiatočná letenka 6 290 libier plus dane.


Financial Times, medzinárodné vydanie Wall Street Journal Europe/mm

počasie

Všeobecne zvýšená intenzita dráždivosti počasia môže spôsobiť u meteosenzitívnych ľudí zhoršenie zdravotného stavu pri ochoreniach dýchacieho systému (častejší výskyt dýchavičnosti, astmatických záchvatov), ako aj bolesti hlavy zväčša migrenózneho pôvodu. Následkom zhoršenia výkonnosti a koncentrácie, ako aj predĺženia reakčného času je zvýšené riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave a v rizikových prevádzkach. n Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených zdravotných ťažkostí podmienených počasím. (zč)

n Dnes bude polojasno až oblačno a miestami prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 16 až 20, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 14, na horách vo výške 1500 m na poludnie 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5 m/s.n V sobotu prevažne polojasno, popoludní až oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. V noci na nedeľu od západu veľká oblačnosť a početné prehánky alebo búrky. V nedeľu cez deň od západu zmenšovanie oblačnosti a ubúdanie zrážok. Najnižšia nočná teplota 9 až 4, najvyššia denná v sobotu 17 až 21, na severe miestami okolo 15, v nedeľu 13 až 18 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.03 a zapadne o 19.41 hod.

Amsterdam dážď7
Atényslnečno20
Belehradslnečno21
Berlínoblačno10
Bratislavapolooblačno16
Brusel dážď10
Budapešťslnečno18
Bukurešťslnečno20
Frankfurtoblačno10
Helsinkizamračené8
Istanbulslnečno22
Kodaňoblačno8
Kyjevoblačno15
Lisabonpolooblačno16
Londýnoblačno7
Madridprehánky13
Milánooblačno16
Moskvadážď13
Oslooblačno7
Paríždážď10
Prahapolooblačno10
Rímpolooblačno19
Sofiaslnečno20
Štokholmoblačno7
Varšavadážď14
Viedeňpolooblačno16
Záhrebpolooblačno19
Ženevaoblačno11

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.