|
|
||||||||||||||||
| Piatok 14.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Opravy v priznaniachV prospech či neprospech? Po skončení marca si mnohí daňovníci vydýchli. Daňové priznania sú väčšinou podané a už by sme mali mať vykonané aj ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej ročné zúčtovanie) za rok 1999. Stáva sa, že každoročne v takomto čase dodatočne zistíme, že sa stala chyba. Akým spôsobom ju napraviť? Vychádzať pritom treba najmä z ustanovení § 46 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (pokiaľ ide o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti - ďalej len ročné zúčtovanie) a § 39 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Zákon chráni Treba rozlíšiť, či sa chyba stala v prospech alebo v neprospech zamestnanca a potom, kto ju spôsobil. Predpokladajme, že zamestnávateľ. Ak už je daň z ročného zúčtovania vyrovnaná so zamestnancom a stalo sa, že sa vypočítala a aj zrazila daň z príjmu zamestnanca vo vyššej sume, musí mu ju zamestnávateľ vrátiť do troch rokov (od konca roka, v ktorom preplatok vznikol). Čiže, ak sa chyba stala tento rok (2000), tak lehota platí do konca roku 2003. O vrátený preplatok zníži zamestnávateľ najbližší odvod preddavkov na daň svojmu správcovi dane. Ak zamestnávateľ pri výpočte dane v rámci ročného zúčtovania vypočítal a zrazil zamestnancovi nižšiu daň ako mal, a z vlastnej viny, môže mu ju zraziť z príjmu v kratšej lehote. Zákon v tomto prípade zamestnanca chráni. Podľa zákona č. 366/1999 Z. z. je možné siahnuť zamestnancovi na jeho príjem, ak od lehoty, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Napríklad, ak sa nižšia daň za rok 1999 v rámci ročného zúčtovania vykonaného v roku 2000 vybrala 10. apríla 2000, možno tento nedoplatok zamestnancovi dodatočne zraziť z príjmu najneskôr do 9. apríla 2001. Vina zamestnanca Ak však zamestnávateľ zrazil zamestnancovi nižšiu daň ako mal, avšak z viny zamestnanca, môže mu ju dodatočne zraziť z príjmu vrátane penále v trojročnej lehote. Táto lehota sa počíta od konca roka, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke, alebo ak daň nebola zrazená vôbec. Napríklad, ak zamestnávateľ z viny zamestnanca zrazil z jeho príjmu nižšiu daň, vyplývajúcu z ročného zúčtovania za rok 1998, dňa 10. apríla 1999, môže mu ju dodatočne zraziť z príjmu až do 31. decembra 2002. Ak takýto zamestnanec u zamestnávateľa už nepoberá príjmy, potom podľa § 46 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Tomuto správcovi dane musí zamestnávateľ poslať doklady o výške nedoplatku do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju zamestnávateľ zistil. Pri preplatku na dani by problém nemal byť - v trojročnej lehote môže zamestnávateľ preplatok poslať aj poštou. Uvedené lehoty plne platia i v prípade nesprávne vykonanej zrážky dane (osobitnou sadzbou). Dodatočné priznanie Ak ste zistili, že daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní má byť vyššia, v tomto prípade ste povinní predložiť na daňový úrad dodatočné daňové priznanie. Potrebné je tak vykonať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. V tejto lehote je daň aj splatná. Ak ste zistili, že daň mala byť nižšia, je tu tiež možnosť (nie povinnosť ako v predchádzajúcom prípade) podať dodatočné priznanie. Nemôže sa však predložiť po uplynutí jedného roka od skončenia daňovej kontroly. Základ dane možno v tomto prípade znížiť len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Dodatočné priznanie sa podáva sa na tlačive bežného priznania, kde je potrebné túto skutočnosť vyznačiť. Vyznačia sa v ňom aj rozdiely oproti pôvodne podanému priznaniu. Dagmar Piršelová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |