|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 17.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Súboj bude ešte gradovaťKomentuje Zdena Rabayová Španielska energetická spoločnosť, ktorá prostredníctvom svojej pobočky pôsobí na Slovensku takmer desať rokov, oficiálne prejavila svoj záujem o vstup do privatizácie energetiky. A to nielen do elektroenergetiky, ale aj do plynárenstva. Do oboch oblastí je pripravená aj investovať, dokonca v prioritách tejto firmy je Slovensko na prvom mieste mimo investícií v Španielsku. Ak zoberieme do úvahy fakt, že trhovú hodnotu Union Fenosa odhadujú na 500 mld. Sk a len jej výrobná kapacita energie je o 50 % väčšia ako má celé Slovensko, je jasné, že francúzskym či nemeckým spoločnostiam, ktoré už oficiálne deklarovali svoj záujem o účasť na privatizácií, pribudol vážny súper. Keďže z časového aspektu je aktuálnejšia privatizácia SPP, Union Fenosa už špecifikovala, že by sa rada uchádzala o rozvod plynu a v jeho rámci riadenie vzťahov s klientmi. Ministerstvo hospodárstva i Hospodárska rada vlády sa však zhodli v názore, že sa SPP nebude privatizovať v štyroch častiach - tranzit, distribúcia, obchod a Nafta Gbely, ale ako celok. Ak by aj zámer spoločnosti Union Fenosy nevyšiel, svoje know-how na zavedenie obchodného systému môže využiť v slovenskom plynárenstve tak, ako to už urobila v dvoch rozvodných podnikoch. Jej predstavitelia totiž už informovali, že predložia ponuku na Komplexné zlepšenie riadenia obchodu SPP, na ktoré bol uverejnený tender a prvé kolo by sa malo skončiť koncom mája. Pokiaľ ide o konečný verdikt vlády k privatizácii plynárenstva, definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Hospodárska rada vlády sa síce k tejto otázke vyjadrila, ale práca komisie pri ministerstve hospodárstva nie je uzatvorená. Navyše, proti privatizácií SPP a Transpetrolu vyjadrila vážne pripomienky AZZZ. Podľa našich informácií v týchto dňoch aj Združenie miest a obcí Slovenska chce mať svojich zástupcov v komisii, ktorá má spracovať postup privatizácie. Hoci podľa vyjadrení ministra hospodárstva SR Ľ. Haracha mali prácu širšej skupiny uzatvoriť do konca marca, len mesačné meškanie by bolo zrejme jeho zbožným želaním. Ak aj táto komisia skončí prácu a po jej pripomienkovaní sa dostane na rokovací stôl vlády, nie je vylúčené, že postup odporúčaný Hospodárskou radou vlády už nebude aktuálny. Hoci názory na privatizáciu plynárenstva sú a zrejme aj naďalej budú rozdelené na dva tábory, dá sa očakávať, že súboj medzi nimi bude v nastávajúcich mesiacoch gradovať. Dôvod je jednoduchý. Tranzitný plynovod nie nadarmo má prívlastky zlatá nosnica, či najefektívnejšie dielo bývalého režimu. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |