Tradície staviteľstva u nás
Pod týmto názvom vydalo Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry v Bratislave a Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku knihu s osobitným akcentom na kultúrne prejavy v prostredí etnických minorít. Je to vlastne 256-stránkový zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej vo Svidníku v septembri minulého roka v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Výstup z nej v podobe rovnomennej výstavy je teraz v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Na jej otvorení oficiálne predstavili spomínanú publikáciu - Mgr. Gabriela Jarabíková (na snímke zľava), generálna riaditeľka sekcie menšinových kultúr Ministerstva kultúry SR, PhDr. Miroslav Sopoliga, hlavný redaktor a zostavovateľ a profesor Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry. Výstava mala premiéru vo Svidníku a z Bratislavy ju prevezú do Podunajského múzea v Komárne. Na výstave sa dozvedáme, ako vyzerali domy so slamenou strechou v okolí Fiľakova, kužeľové pece na pečenie chleba v Bodíkoch pri Dunajskej Strede, slamené vinohradnícke búdy v Podzoborí i domy s dvorom a izbovým interiérom v Chorvátskom Grobe. Aj keď nie podstatnú, predsa však dôležitú úlohu vo vývoji tradičného staviteľstva zohrávali kultúrno-etnické tradície, ktoré sú samozrejme určitým odrazom širších historických, sociálno-ekonomických a spoločensko-politických vzťahov. Veď aj dlhodobá hospodárska izolovanosť tohto regiónu bola do určitej miery príčinou kultúrnej zotrvačnosti jednotlivo tu žijúcich etnických zoskupení obyvateľstva. Mnohé tradície tu cez celé stáročia starostlivo uchovávali svoj homogénny charakter a až v posledných desaťročiach zaznamenávajú výrazné modifikácie, charakterizuje naše staviteľstvo editor publikácie M. Sopoliga. Pavol Erdziak
|
