|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 17.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Zabudnutý vedecLeonardo da Vinci. Pri vyslovení jeho mena sa nám najskôr vybavia jeho obrazy. Tí zasvätenejší si pripomenú, že Leonardo pôsobil na mnohých panovníckych dvoroch aj ako inžinier. Projektoval zábavy, ale aj užitočné veci, ako opevnenie alebo systém zavlažovania. Iba málokto však vie, že Leonardo bol predovšetkým vedec. O hodnote Leonardovho umeleckého diela nemá nikto najmenšie pochybnosti. Prekvapiť by mohlo konštatovanie, že tento umelec z Vinci vytvoril obrazov pomerne málo. Maľbu síce študoval, ale považoval ju iba za jednu z mnohých súčastí svojho života a tvorby. Leonardo sám si oveľa radšej hovoril inžinier. Keď sa uchádzal o prvé miesto na panovníckom dvore, nežiadal o prijatie ako maliar, ale ako konštruktér a staviteľ. Počas svojho života občas zažil uznanie ako inžinier, ale aj jeho zamestnávatelia sa uspokojili iba s bežným plnením každodenných úloh. Stačila im vydarená oslava s nečakanými kúskami, o tank alebo ponorku už záujem neprejavovali. Zdá sa vám tvrdenie, že by Leonardo dokázal vyprojektovať ponorku, prehnané? Nie ste sami, to isté si mysleli aj mnohí odborníci až do polovice dvadsiateho storočia. Až v posledných desaťročiach sa totiž začali štúdiu Leonardových plánov venovať seriózne, dovtedy ich považovali iba za ďalšie nákresy príliš fantazijného ducha. Prispela k tomu aj zmätenosť súboru kresieb, ktoré po sebe tento vskutku renesančný človek zanechal. Jeho nákresy boli roztrúsené po mnohých múzeách, niektoré sa stratili, iné ohrýzli myši v depozitároch, ďalšie zapadli kdesi v archívoch a časť z nich poopravila nešetrná ruka reštaurátora, takže stratili zmysel. Až prišiel pred sedemnástimi rokmi Sergio Milanes, ktorý sa pustil do ich vážneho štúdia. O zostavovanie sa pokúsili aj iní. Po stáročia sa nadšenci pokúšali roztrúsené papiere zostavovať a dávať im nejaký poriadok. Vyberali si na to najrôznejšie kritériá, papiere stránkovali alebo označovali prapodivnými značkami. Tým celú vec iba sťažili, pretože aj Leonardo svoje dokumenty dajako čísloval a označoval. Dnes je veľmi ťažko určiť, ktorá značka je pôvodná. Pokiaľ sa noví trieditelia nestarali o postup strán, vyvodzovali z nákresov zlé závery. Väčšinou to boli totiž maliari, reštaurátori, skrátka akademici. Milanesi je technik. Preto sa na nákresy a plány mohol pozerať celkom iným spôsobom. K čomu dospel? Väčšina Leonardových vedeckých a technických dokumentov je dnes uložená v tzv. atlantskom kódexe, ktorý je v majetku milánskej knižnice. Atlantský kódex je na prvý pohľad iba zmätený súbor strán. Nákresy týkajúce sa jedného vynálezu sú roztrúsené na viacerých stránkach. Po dlhom bádaní sa na Milanesiho usmialo šťastie. Objavil Leonardov list, v ktorom génius opisoval desať svojich najnovších vynálezov (mosty, tunely, obrnené autá, katapulty atď.). Podľa Leonardovho opisu potom dokázal rozlúštiť jeho systém katalogizácie. Pomocou najmodernejších techník Milanesi rozlúštil aj už vyblednuté ťahy alebo vymazané poznámky na okrajoch. Tak sa napríklad ukázalo, že Leonardov návrh automobilu vôbec nebol taký nezmyselný, ako si mnohí mysleli. Je totiž tvorený v dvoch vrstvách: vrchná ukazuje motor, dolná spôsob prenosu energie - akými cestami motor vozidlo rozhýbe. Na prvý pohľad pravda plán vyzerá neuskutočniteľne, pretože tu chýba práve prepojenie medzi motorom a kolesami. V Múzeu Leonarda da Vinciho sme mohli až donedávna vidieť iba nákres, na ktorom je automobil zbavený motora, takže sa stáva vozom poháňaným ručnou silou. Leonardov veľký sen o lietaní bol niekoľkokrát opisovaný, nevyhne sa mu žiadna biografia. Výsledkom celoživotného úsilia je aj nákres helikoptéry. Objavil totiž gravitačný stred lietajúcich telies (mimochodom, dve storočia pred Newtonom). Navrhol teda klzáky (ich funkčnosť je už overená), ale aj ornithoptery s pohyblivými krídlami a predchodcu helikoptéry s točiacou sa vrtuľou. Muž z Vinci nám zanechal mnoho futuristických návrhov aj v oblasti vojenskej techniky. Vymyslel napr. tank a obrnené vozidlo. Tank bol pochopiteľne z dreva, pretože drevo je vôbec najlepšou ochranou pred streľbou (dnes na to prišli aj bionici). Pri vymýšľaní tanku dospel k jednému drobnému vynálezu - ku kolieskovému zámku, aký dodnes môžeme pozorovať napríklad na zapaľovačoch. Počas Leonardovho života sa jeho návrhy väčšinou nedočkali realizácie. Pravda, ako ukázal Milanesi, uskutočniteľné sú. Chyba nebola v prílišnej predstavivosti inžiniera, ale v tom, že mu vtedy nikto neveril. (mb) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |