|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 17.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Severská vodná cestaPlavba medzi Nórskom a Aljaškou sa skráti o 35 až 60 % Suezský a Panamský kanál budú mať pravdepodobne konkurenta v trase, ktorá povedie Severným morom a spojí Európu s Áziou. Prečo by mali lode riskovať cestu okolo pobrežia severného Ruska, ktorá vedie cez polárny ľad? Severská morská cesta (SMC) vedúca z Barentsovho mora cez more Laptevov, Východosibírske, Čukotské a Beaufortove more do aljašských vôd podstatne skráti čas plavby, a to o 35 % až 60 % medzi prístavmi severnej Európy a prístavmi Ďalekého východu a Aljašky. Cena za dopravu medzi Londýnom a Jokohamou by sa znížila o 40 % a čas prepravy by klesol o 15 dní v porovnaní s cestou cez Suezský prieplav. Od roku 1993 sa Fridtjof Nansen Institute zaoberá programom International Northern Sea Route Programme (INSROP), ktorý študuje podmienky SMC a plánuje jej ďalší rozvoj. Nórsky tím bol doplnený ruskými a japonskými výskumníkmi. Po siedmich rokoch výskumnej fázy a príprav sa program kompletizuje do konečnej podoby. Pred piatimi rokmi sa realizoval úspešný plavebný test z Jokohamy do Kirkenes na severe Nórska. Všetky aspekty, vrátane znečistenia životného prostredia, boli podrobne preskúmané a zohľadnené. Lodná doprava pozdĺž nórskeho pobrežia by, samozrejme, priniesla Nórsku nové možnosti, ale aj nové problémy. Nóri sú mimoriadne citliví na svoju nedotknutú prírodu a predstava prípadného znečistenia nórskeho pobrežia surovou ropou, ako sa stalo napríklad v dôsledku nehody Exxon Valdez v aljašských vodách, je pre nich len ťažko stráviteľná. Koncom roku 1999 sa zišlo 200 vedcov z celého sveta v Osle, aby zosumarizovali doterajšie výsledky výskumov. SMC predstavuje obrovský potenciál pre rozvoj medzinárodnej dopravy, ktorý musí byť zákonite raz využitý. V súčasnosti realizáciu cesty limitujú dva kľúčové aspekty. Prvý je politická a ekonomická situácia v Rusku. Žiadny rejdar nebude riskovať dlhodobé investície do špeciálne upravených lodí, pokiaľ nebude v Rusku politická stabilita a fungujúca ekonomika. Napriek skutočnosti, že lode budú mať pevnejšie trupy a ďalšie konštrukčné úpravy, bude treba používať ruské ľadoborce. Rusi totiž vyrábajú najväčšie a najlepšie ľadoborce na svete, ale v súčasnosti nemá krajina ani na údržbu, ani na stavbu nových. Druhým limitujúcim aspektom sú lodné rozmery. More medzi ruskou pevninou a niektorými ostrovmi na severe je plytké a lode s ponorom hlbším ako 12 m sú z cesty vylúčené. Najlepšie ruské ľadoborce môžu otvoriť lodiam cestu do šírky 28 metrov. Obrie tankery nemôžu byť použité a menšie lode znižujú rentabilitu. Časový horizont otvorenia SMC sa ťažko odhaduje. Rozhodne to bude postupný proces. V najbližšom čase môžeme očakávať nárast počtu lodí prepravujúcich náklady ruských nerastných surovín, ako sú rudy a podobne. Najoptimistickejšia ruská prognóza predpokladá začiatok prepravy ropy a plynu v menšom meradle až za dva roky. Nóri sú v odhadoch opatrnejší a hovoria o začatí prepravy za päť až desať rokov. František Dobrodenka obchodný radca Veľvyslanectvo SR v Nórsku |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
