Hospodársky denník
USD43,482 Sk
EUR41,541 Sk
CHF26,406 Sk
CZK1,14 Sk
  Pondelok  17.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Žiadne prekážky ani v budúcnosti

Obrat vzájomného obchodu medzi SR a Belgickom každoročne narastá

Význam Belgicka z hľadiska našej obchodnej bilancie každýmrookm narastá. Podrobnosti o možnostich obchodu a ekonomickej spolupráce sme zisťovali v rozhovore s Petrom Lukáčom, vedúcim Obchodno-ekonomického oddelenia pri Zastupiteľskom úrade SR v Belgickom kráľovstve.

Ako by ste ohodnotili súčasné podmienky na rozvoj belgicko-slovenskej hospodárskej spolupráce?

- Podmienky na rozvoj vzájomnej hospodárskej spolupráce nemožno označiť inak ako veľmi dobré. Na jednej strane sú determinované dobrými vzťahmi a vzájomnou podporou našich krajín v politickej oblasti, kde ako dve z budúcich „malých” členských krajín EÚ máme množstvo spoločných záujmov a pohľadov na budúci vývoj európskeho hospodárskeho priestoru. Rámec hospodárskych a obchodných vzťahov je determinovaný predovšetkým našou asociačnou dohodou EÚ, pretože Belgicko je prirodzene súčasťou spoločného trhu EÚ. O tom, že naše vzájomné hospodárske vzťahy sú naozaj dobré, nás presviedčajú čísla. Obrat vzájomného obchodu medzi SR a Belgickom rástol každoročne v dvojciferných číslach a od roku 1993 došlo k viac ako jeho zdvojnásobeniu. Belgicko je v súčasnosti siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska spomedzi členských krajín EÚ a čo je pre nás mimoriadne dôležité, v obchode s Belgickom vykazujeme aktívnu obchodnú bilanciu. Za dôležité považujem tiež spomenúť, že medzi oboma krajinami nie sú v súčasnosti otvorené či problémové žiadne obchodno-politické záležitosti. Pre rozvoj našich bilaterálnych vzťahov nevidím žiadne prekážky ani v budúcnosti.

V čom spočíva vaša práca na podporu belgicko-slovenských hospodárskych vzťahov a kontaktov medzi firmami oboch krajín?

- V stručnosti možno povedať, že našou úlohou je podpora slovenského exportu na belgický a luxemburský trh a stimulácia prílevu zahraničných investícií do SR. V žiadostiach podnikateľov, ktorí sa na nás obracajú, prevládajú požiadavky na sprostredkovanie kontaktov a pomoc pri výbere potenciálnych partnerov, ďalej príprava komerčných návštev a podujatí, ale bežnou súčasťou našich aktivít je tiež preverovanie bonity partnerov a súčinnosť pri vymáhaní pohľadávok. Viaceré žiadosti majú za ciel získať všeobecné informácie o ekonomických reáliách teritória a v neposlednom rade i informácie komerčného a marketingového charakteru. Pre belgické subjekty sú veľmi dôležité informácie o možnostiach výrobnej kooperácie, outsourcingu a hlavne o investičných možnostiach v SR.

Čo by ste odporúčali firmám a spoločnostiam zo Slovenska, ktoré chcú preniknúť a presadiť sa na trhoch v Belgicku? Aké tam majú výhody, respektíve s akými bariérami a reštrikciami sa stretávajú?

- Našim výrobcom odporúčame, pokiaľ chcú byť úspešný, komplexne sa prispôsobiť náročným požiadavkám medzinárodného trhu a klásť pri realizácii produkcie vyšší dôraz na marketingové aspekty. Ďalej odporúčame zvýšiť úsilie pri aktívnom vyhľadávaní partnerov v teritóriu, vysielať firemných zástupcov na obchodné misie a nepodceňovať účasť na regionálnych veľtrhových podujatiach. V Belgicku totiž sektor malých a stredných podnikov hrá významnú úlohu a nadviazanie kontaktu s týmito potenciálnymi partnermi nie je možné väčšinou inak ako osobnou návštevou teritória. Ďalej sa oplatí investovať do kvalitných informačných materiálov o firmách a výrobkoch, ktoré tunajší klienti osobitne oceňujú. Belgicko podľa môjho názoru nepredstavuje trh so špecifickými bariérami alebo reštrikciami, skôr naopak, v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ je značne otvorený a málokedy uplatňuje skryté špecifické národné ochranné opatrenia.

Sú v Belgickom kráľovstve výhodnejšie ekonomické kontakty na celonárodnej alebo regionálnej (flámskej, valónskej) úrovni?

- Je pravdou, že Belgicko je politicky štruktúrovanou federálnou krajinou, skladajúcou sa z troch regiónov - Flámska, Valónska a hlavného mesta Brusel. V hospodárskej oblasti však ide o jednotný priestor, ktorý je tiež súčasťou spoločného trhu EÚ. Belgicko je navyše sídlom mnohých zahraničných a nadnárodných spoločností, a tak hospodárska klíma a kultúra je vo všeobecnosti vysoko rozvinutá. Na druhej strane je však pravdou, že hospodárska sila a aktivita je sústredená predovšetkým vo flámskej časti krajiny, a tam sa teda nachádza aj väčšina potenciálnych klientov pre slovenských exportérov. S Flámska prichádza na Slovensko rovnako drvivá väčšina belgických investícií. K tejto otázke možno vari pripomenúť vzhľadom na tieto skutočnosti len fakt, že v styku s flámskymi podnikateľmi je často efektívnejšie používanie angličtiny a nie francúzskeho jazyka.

V ktorých oblastiach výroby a obchodu majú slovenskí podnikatelia a slovenské firmy najväčšiu šancu nadviazať spoluprácu?

- Štruktúra slovenského vývozu na belgický trh je značne široká a reflektuje tak tunajšie odbytové možnosti, ako aj naše vývozné schopnosti. Belgicko je významným európskym trhom a uplatniť tu možno prakticky každý tovar, keď už nie priamo na domácu spotrebu, tak aspoň na reexport. V našom vývoze v súčasnosti dominujú tovarové skupiny ako prepravné zariadenia, osobné automobily, chemické výrobky, výrobky strojárskeho a elektrotechnického priemyslu, ale aj spotrebný tovar - odevy, textil a nábytok. Šancu majú skutočne takmer všetci podnikatelia, ktorí sú konkurencieschopní vo všetkých relevantných aspektoch na tunajšom lukratívnom, ale i náročnom trhu.

Iaromír Novák

Snímka archív

Počasie

Prevládajúce počasie môže nepriaznivo pôsobiť na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Reakcie môžu byť pomalšie a menej presné. To môže zvýšiť riziko úrazov a nehôd, preto je nevyhnutná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave a v prevádzkach vyžadujúcich dobrú koncentráciu a pohotové reakcie. Častejšie sa môžu vyskytovať migrenózne bolesti hlavy, mrzutosť a podráždenosť. U pacientov s prieduškovou astmou je zvýšený sklon k dýchacím ťažkostiam.Zajtra pretrvávanie uvedených vplyvov počasia bez podstatnejšej zmeny na východe územia, na západe zvyšovanie nepriaznivých vplyvov počasia.(zč)

Dnes bude prevažne polojasno a cez deň teplo. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5, cez deň na juhozápade zosilnie na 5 až 10 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m bude napoludnie okolo 11 stupňov. V utorok a stredu bude jasno až polojasno. V západnej polovici územia v utorok a v noci na stredu veľká oblačnosť a miestami občasný dážď, ojedinele búrky. Najnižšia nočná teplota 12 až 7 stupňov, najvyššia denná teplota 22 až 26 stupňov, v utorok na západe okolo 19 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.58 a zapadne o 19.45 hod.

Amsterdamoblačno12
Aténypolojasno22
Belehradoblačno23
Berlínpolooblačno19
Bratislavapolojasno24
Bruselpremenlivo13
Budapešťpolojasno24
Bukurešťslnečno27
Frankfurtpolojasno16
Helsinkioblačno9
Istanbulpolooblačno25
Kodaňprehánky10
Kyjevpolooblačno25
Lisabonpolooblačno18
Londýnoblačno9
Madridpolooblačno18
Milánoobčasný dážď17
Moskvapolooblačno20
Oslodážď7
Parížpolooblačno12
Prahapolooblačno19
Rímprehánky19
Sofiaslnečno25
Štokholmobčasný dážď9
Varšavapremenlivo18
Viedeňpolojasno23
Záhrebprehánky19
Ženevapolooblačno17

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 13. 4. 2000: Bratislava 98,66, Sliač 96,83, Košice 97,81, Poprad 92,33, za 14. 4. 2000: Bratislava 98,78, Sliač 96,97, Košice 98,02, Poprad 92,53, za 15. 4. 2000: Bratislava 98,43, Sliač 96,72, Košice 97,81, Poprad 92,34. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.