Hospodársky denník
USD43,482 Sk
EUR41,541 Sk
CHF26,406 Sk
CZK1,14 Sk
  Pondelok  17.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budúcnosť pre slovenské letiská...

Čo je SSL?

SSL, resp. Slovenská správa letísk, je štátna príspevková organizácia, ktorá bola založená rozhodnutím ministra dopravy v decembri 1990. Základným účelom zriadenia tejto organizácie je správa a prevádzkovanie Letiska M. R. Štefánika Bratislava, Letiska Košice, Letiska Poprad - Tatry, vo vymedzenom rozsahu správa a prevádzkovanie Letiska Piešťany a Sliač a nakoniec správa ostatného zvereného majetku.

Určite najdôležitejšou úlohou Slovenskej správy letísk počas celého jej pôsobenia je zabezpečovať rozvoj letísk, ktoré riadi, spravuje a prevádzkuje, s cieľom rozširovania ponuky leteckých spojení uspokojujúcich trh leteckej dopravy.

Doterajšie centrálne prevádzkovanie letísk príspevkovou organizáciou je prežité. Nedáva možnosti na podnikanie, neplatič DPH predražuje výkony. Nemenej dôležitý je vstup Slovenska „do Európy“, na čo by naše letiská mali byť vopred pripravené, aby boli schopné obstáť v konkurencii s ostatnými. To sú hlavné dôvody, prečo je nutné úlohu organizácie uvedenú vyššie, teda rozvoj letísk, orientovať v súčasnosti iným smerom. Riešením je posilnenie samostatnosti letísk. Vláda v nedávno schválenom projekte transformácie príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk prijala uznesenie o vytvorení letiskových obchodných spoločností.

Letiská a reštrukturalizácia

Reštrukturalizácia slovenských letísk sa začala v roku 1994 s cieľom pripraviť letiská na trhové prostredie a zároveň ich postaviť na úroveň zodpovedajúcu európskemu štandardu. Okrem iných prekážok bola najdôležitejším problémom neexistencia a nestabilnosť leteckej dopravy na letiskách, z čoho vyplývalo veľmi rizikové prostredie pre akéhokoľvek prevádzkovateľa. Letecká prevádzka na letiskách Bratislava a Košice dnes už dosiahla úroveň ekonomickej samofinancovateľnosti. Tým sa naplnil spomínaný základný predpoklad na osamostatnenie týchto letísk. Prevádzkovanie ostatných letísk preukázalo, že terajšie prostredie limituje túto úroveň dosiahnuť. Dovŕšením procesu reštrukturalizácie je transformácia príspevkovej organizácie SSL. Projekt bol schválený vládou SR dňa 13. februára tohto roku. Jeho cieľom je zefektívniť a optimalizovať prevádzkovanie letiskovej infraštruktúry na Slovensku, zabezpečiť komercionalizáciu výkonov na letiskách, decentralizovať správu letísk a zachovať v

erejný charakter strategickej letiskovej infraštruktúry.

Projekt transformácie

Koncepcia transformácie obsahovala spočiatku viac variantov riešenia, viacero alternatívnych modelov. Bolo niekoľko návrhov vychádzajúcich z centralizovaného alebo decentralizovaného prístupu k riadeniu jednotlivých letísk. Vybral sa model samostatných letísk, ktorý najlepšie vyhovuje aj postupnej decentralizácii riadenia štátu orientovanej na posilňovanie samostatnosti regiónov. Zvažovali sa aj právne formy nových subjektov. Vytypovaná ako optimálna a najvhodnejšia je forma akciovej spoločnosti.

Civilné letiská sa však nikdy nemôžu stať plne privátnymi priestormi, vždy si musia zachovať charakter všeobecne dostupnej verejnej infraštruktúry. Dnes sa pripravuje legislatívna úprava zakladania obchodných spoločností a vzťah štátu k infraštruktúrnemu majetku. Navrhovaný zákon, ktorým sa majú stanoviť podmienky a spôsob založenia obchodných spoločností, bude rozhodujúci pre konkrétny chod letísk v nových podmienkach. Určí základný rámec, v ktorom sa letiská ako verejná infraštruktúra budú pohybovať.

Akú úlohu zohrá štátny rozpočet?

Z hľadiska štátu by bolo ideálne, ak by sa starostlivosť štátu o letiská úplne preniesla na letiskovú spoločnosť. Takýto stav by mal byť cieľom transformácie a následnej privatizácie. Transformácia v dnešnom ponímaní však neznamená úplné prestrihnutie „pupočnej šnúry“, viažucej doteraz letiská na štátny rozpočet. Čaká ich iba prvá etapa - etablovať obchodné spoločnosti a v reálnom živote si odskúšať na najväčších letiskách Bratislava a Košice samofinancovanie prevádzky v podmienkach obchodnej spoločnosti. Musí sa prejsť na systém „za všetko sa platí“. Taktiež štát by mal platiť za výkony, ktoré urobia letiská pri obsluhe letov štátnych lietadiel, za nariadenú ochranu letísk pred činmi protiprávneho zasahovania alebo ochranu životného prostredia z prevádzky leteckej dopravy v blízkosti letísk.

Bezpečnosť na letiskách

Nebezpečenstvo medzinárodného terorizmu nepominulo, naopak, môže sa pri zostrovaní medzinárodnej situácie zosilniť. Už zo samotného pojmu medzinárodný terorizmus vyplýva, že tento problém presahuje miestny či regionálny rozmer. Úloha štátu je preto v tejto oblasti nezastupiteľná, a to nielen v rámci pôsobenia pri odhaľovaní tejto činnosti, ale aj pri nasadení prostriedkov a síl na kontrolu alebo likvidáciu činov teroristického charakteru. Letisko má obmedzené možnosti pôsobenia zamerané predovšetkým na ochranu vstupov do jeho areálu. Je však nositeľom koordinačnej úlohy pri ochrane pred činmi protiprávneho zasahovania a dodržiavania verejného poriadku. Tieto úlohy môže naďalej plniť len v tesnej súčinnosti s Políciou SR a v krízových situáciách i s pomocou iných bezpečnostných zložiek štátu.

A čo sa od tohto procesu očakáva?

Uvoľnenie skrytej energie ľudí, a to lepšou organizáciou práce a orientovaním sa na zákazníkov. Je to nielen cestujúca verejnosť, ale aj leteckí dopravcovia, firmy ponúkajúce služby na letisku. Vzťahy k regiónu či mestu treba posunúť na vyššiu úroveň, lebo súčinnosť s nimi prinesie efekt v podobe nárastu zamestnanosti, rozvoja ostatnej dopravnej infraštruktúry, pritiahnutia zahraničných investícií, ale aj vyvážený postoj k životnému prostrediu. A čo sa týka optimálneho variantu vzťahu štát - civilné letiská, vo svete existuje viacero modelov a je veľmi zložité povedať, ktorý je ten správny. Je však isté, že všade je zastúpený štát či už priamo alebo nepriamo vo forme legislatívnych obmedzení.

Ivana Paulinyová

Počasie

Prevládajúce počasie môže nepriaznivo pôsobiť na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Reakcie môžu byť pomalšie a menej presné. To môže zvýšiť riziko úrazov a nehôd, preto je nevyhnutná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave a v prevádzkach vyžadujúcich dobrú koncentráciu a pohotové reakcie. Častejšie sa môžu vyskytovať migrenózne bolesti hlavy, mrzutosť a podráždenosť. U pacientov s prieduškovou astmou je zvýšený sklon k dýchacím ťažkostiam.Zajtra pretrvávanie uvedených vplyvov počasia bez podstatnejšej zmeny na východe územia, na západe zvyšovanie nepriaznivých vplyvov počasia.(zč)

Dnes bude prevažne polojasno a cez deň teplo. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5, cez deň na juhozápade zosilnie na 5 až 10 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m bude napoludnie okolo 11 stupňov. V utorok a stredu bude jasno až polojasno. V západnej polovici územia v utorok a v noci na stredu veľká oblačnosť a miestami občasný dážď, ojedinele búrky. Najnižšia nočná teplota 12 až 7 stupňov, najvyššia denná teplota 22 až 26 stupňov, v utorok na západe okolo 19 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.58 a zapadne o 19.45 hod.

Amsterdamoblačno12
Aténypolojasno22
Belehradoblačno23
Berlínpolooblačno19
Bratislavapolojasno24
Bruselpremenlivo13
Budapešťpolojasno24
Bukurešťslnečno27
Frankfurtpolojasno16
Helsinkioblačno9
Istanbulpolooblačno25
Kodaňprehánky10
Kyjevpolooblačno25
Lisabonpolooblačno18
Londýnoblačno9
Madridpolooblačno18
Milánoobčasný dážď17
Moskvapolooblačno20
Oslodážď7
Parížpolooblačno12
Prahapolooblačno19
Rímprehánky19
Sofiaslnečno25
Štokholmobčasný dážď9
Varšavapremenlivo18
Viedeňpolojasno23
Záhrebprehánky19
Ženevapolooblačno17

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 13. 4. 2000: Bratislava 98,66, Sliač 96,83, Košice 97,81, Poprad 92,33, za 14. 4. 2000: Bratislava 98,78, Sliač 96,97, Košice 98,02, Poprad 92,53, za 15. 4. 2000: Bratislava 98,43, Sliač 96,72, Košice 97,81, Poprad 92,34. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.