|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 17.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Diagnózou je opojenie mocouImunita členov Národnej rady SR očami čitateľov Väčšina poslancov sa zrejme nakazila nebezpečnou chorobou - túžbou po moci. Moc je lákavá, pre všetkých dráždivá a ani nemusí uplynúť veľa času, kým sa od nej stanú závislí. Ako každá závislosť, aj táto má svoje chorobné príznaky. Patrí medzi ne predovšetkým pocit, že práve ich rozhodnutia sú tie najlepšie, neprístupnosť kritike, viera vo vlastnú neomylnosť a beztrestnosť... K tomu sa ešte pridávajú pocity sebaľútosti nad tým, čo všetko museli obetovať pre blaho ostatných...! Málo je tých, ktorým sa podarilo prekročiť svoj tieň a dokázať si, že neochoreli mocou, že s jej získaním nestratili sebakontrolu. Že by k tej bohorovnosti prispievala poslanecká imunita zakotvená v ústave, ktorá chráni parlamentných poslancov pred akýmkoľvek stíhaním? Majú byť poslanci zákonodarného zboru nedotknuteľní, aj keď sú odôvodnene podozriví zo spáchania trestného činu, alebo očividne porušili čo len dopravné predpisy? Prinášame názory našich čitateľov. Ing. Miloš Blanárik, generálny riaditeľ Zväz stavebných podnikateľov SR: - Osobne si myslím, že poslanec by mal mať imunitu vo svojom pracovnom výkone v parlamente i mimo neho, aby mohol odolávať štátnej moci pri presadzovaní racionálnych myšlienok a pri obhajovaní záujmov občanov. Avšak ako súkromná osoba musí plne zodpovedať za svoje skutky a pri prekročení hranice práva musí byť bratý na zodpovednosť, čiže nesmie sa spoliehať na poslaneckú imunitu. MUDr. Peter Finďo, riaditeľ Medicínskeho centra NovaMed, Banská Bystrica: - Nemyslím si, že je potrebné zachovať poslaneckú imunitu v súčasnom rozsahu. Každý občan sa má vo svojom civilnom i profesionálnom živote zachovať tak, aby nevznikol dôvod na jeho obvinenie z porušenia zákonov. Ak dôjde k porušeniu zákona v období pred vstupom poslanca do parlamentu, mal by niesť rovnaké následky, ako ich nesú iní občania. Dôvod na zachovanie tej časti poslaneckej imunity, ktorá súvisí s vykonávaním poslaneckého mandátu je jednoznačný. Poslanec nesmie byť obmedzený pri výkone svojho mandátu strachom z obvinenia pre porušenie zákona, ak navrhuje jeho zmeny, prípadne sa verejne vyjadruje k rozličným oblastiam verejného života. Počas výkonu poslaneckého mandátu by však nemal byť chránený imunitou voči zodpovednosti za činy, ktoré sú v rozpore so zákonom a nesúvisia s výkonom poslaneckého mandátu. Ing. Pavel Petrech, generálny riaditeľ Izomat, Nová Baňa: - Som jednoznačne toho názoru, že poslancovi NR SR patrí imunita, ale len pri jeho poslaneckej práci. Ak obhajuje práva občanov aj proti vôli štátnej moci, vtedy musí mať možnosť slobodne vravieť o príjemných, ale aj nepríjemných veciach. Nesmie mať strach vykonávať svoju poslaneckú činnosť, a to prípadne aj proti rôznym politicko-lobistickým záujmom. Avšak pri závažných priestupkoch proti právu v súkromnom živote, tam poslancovi žiadna imunita nepatrí. Dušan Hrinko, podnikateľ, Bratislava: - Poslanci by mali mať imunitu, ale mala by sa vzťahovať len na ich politickú činnosť a pri prednášaní politických názorov. Myslím si, že v súčasnosti ju väčšina politikov zneužíva na svoj osobný prospech. Na tie prípady, keď poslanec niekoho zrazí autom alebo spácha daňový podvod, by sa imunita vzťahovať nemala. Jakub Koščák, Graviton, Poprad: - Tiež som poslanec, aj keď iba mestského zastupiteľstva v Poprade. A určite by sa aj mne páčilo mať nejakú imunitu. Lenže, tak ako by moja imunita bola určitým nadprávom, ťažko nejako rozumne vysvetliteľným, tak aj rozsah súčasnej imunity poslancov parlamentu nie je opodstatnený. Chápem, že v politickom zápase by mali mať imunitu na skutky spáchané verbálne. Tu musia byť chránení, nech povedia hocičo, ale určite by nemal byť imunitou chránený poslanec, keď spácha podvod, napadne policajtov alebo zapríčiní autonehodu. Je to o zodpovednosti. Kto ju má, imunitu nepotrebuje. (jk, sdl, zk, is) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |