|
|
||||||||||||||||
| Utorok 18.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Úprava výsledku a reklamaNedostatky legislatívy spôsobujú podnikateľom problémy Výsledok hospodárenia vedený v účtovníctve sa upravuje na základ dane v podstate podľa dvoch princípov: a) Vylučujú sa z neho zaúčtované výdaje (náklady), ktoré podľa tohto zákona do daňových výdavkov zahrnúť nemožno, alebo ktoré boli do nich zahrnuté v nesprávnej výške (výdavky s limitovanou výškou) a zahŕňajú sa do neho sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy, to platilo aj predtým. b) Čiastočne novým, resp. rozšíreným opatrením je úprava hospodárskeho výsledku o sumu taxatívne vymenovaných druhov výdavkov (nákladov), ktorých určujúcou podmienkou na zahrnutie do daňových výdajov je, okrem ostatných podmienok, ich zaplatenie. (Pozri paragraf 23 ods. 3 a paragraf 24 ods. 3 zákona.) Nebudem sa zaoberať tým, koľko práce navyše to prinesie účtovníkom a koľko nechcených chýb vedenie takejto neúčtovnej evidencie presahujúcej pri súčasnej úrovni solventnosti aj niekoľko zdaňovacích období môže daňovníkovi spôsobiť. Problém je zložitejší a spočíva v tom, že pojem zaplatenie zákon nedefinuje, a tým dáva voľnú ruku správcovi dane na jeho výklad. Je zaplatením aj zápočet pohľadávok a záväzkov? Možno platiť zmenkou? A čo ak dôjde k prevzatiu záväzku? Paragraf 23 ods. 4 písm. g) zákona síce umožňuje daňovníkovi výnos z odpísania takéhoto záväzku, ak bude novým dlžníkom zaplatený, vyňať zo základu dane, nákladová protipoložka tohto záväzku uhradeného iným však v jeho účtovníctve zostáva... Najnázornejšie možno tento problém ilustrovať v prípade nemocenského poistenia u podnikateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, teda je tzv. veľkým závodom. Takýto podnikateľ účtuje zrazené poistné zamestnancov a súčasne i svoj podiel na tomto poistnom, ktorý je práve týmto druhom nákladov, o ktorých je reč, ako svoj záväzok voči Sociálnej poisťovni. Súčasne však účtuje voči nej pohľadávku spočívajúcu v dávkach nemocenského poistenia a poisťovni platí len saldo medzi týmto záväzkom a pohľadávkou. Ak toto saldo bude väčšie alebo rovné jeho nákladu na tento druh poistenia zamestnancov, je podľa zákona všetko v poriadku. Nemožno však vylúčiť, že v niektorých prípadoch (stačí na to menšia epidémia chrípky) sa stane dlžníkom poisťovňa, nie daňovník. Ten tak svoju nákladovú časť poistného poisťovni nezaplatí, pretože poisťovňa bude platiť jemu. Bude tento doslovne nezaplatený účtovný náklad uznaný ako daňový výdavok? Podľa dikcie inkriminovaného ustanovenia zákona nie, čo je však, samozrejme, nezmysel. Reklama Veľa sporov medzi správcom dane a podnikateľmi vyvolával v minulosti nielen úzky rozsah taxatívne vymenovaných druhov reklamných aktivít, ktoré boli bez obmedzenia uznávané ako daňové výdavky (paragraf 24 ods. 2 písm w) starého zákona), ale aj interpretácia tohto ustanovenia, najmä čo sa týka pojmu novinová inzercia. Tento problém sa zdá byť na prvý pohľad novým zákonom v § 24 ods. 2 písm. u) uspokojivo vyriešený, keby vzápätí nepribudol problém nový. Paragraf 25 ods. 1 písm. j) zákona vylučuje z daňových výdavkov výdavky, ktoré boli vynaložené v rozpore s osobitnými predpismi, medzi ktoré v odvolávke č. 105 radí aj zákon č. 220/1996 Z. z. o reklame. Bolo by zaujímavé zistiť názor správcu dane, ako bude pri týchto výdavkoch posudzovať, či reklama nezneužívala dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností a vedomostí, alebo jeho dôverčivosť (§ 3 ods. 3 písm. b) citovaného zákona), alebo či reklama bola v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, prípadne či nebola náhodou klamlivá (§ 3 ods. 2 a 4), pretože to všetko vylučuje uznateľnosť vynaložených výdavkov ako výdavkov daňových. Pravdepodobne to robiť nebude. Väčšie nebezpečenstvo pre správnu interpretáciu paragrafu 24 ods. 1 písm. u) zákona vidím v § 3 ods. 1 zákona o reklame: Šíriť reklamu môže len PO alebo FO, ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti podľa Obchodného zákonníka (má živnostenské oprávnenie), alebo podľa zákona o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Pokiaľ pôjde o inzerciu v tlači, v elektronických médiách a možno aj na audiovizuálnych nosičoch, problém asi nevznikne, pretože prevádzkovatelia týchto médií určite budú oprávnením na šírenie reklamy disponovať. Je však uznaným šírením reklamy podľa tohto ustanovenia reklamný nápis na mantineli hokejového ihriska či v tlačených propozíciách športovej súťaže? Alebo inzercia v katalógu umeleckej výstavy či na programovom plagáte divadla? Ani hokejový oddiel, ani galéria, ani divadlo toto oprávnenie určite mať nebudú, a teda výdavky vynaložené na reklamu v týchto médiách, aj keď spĺňajú kritériá § 24 ods. 2 písm. u) zákona, daňovými výdavkami podľa všetkého nebudú. Má to logiku? Ing. Peter Mitter Kancelária účtovníckych služieb |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
