Hospodársky denník
USD43,869 Sk
EUR41,669 Sk
CHF26,51 Sk
CZK1,144 Sk
  Streda  19.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

U ľudí, ktorí reagujú na počasie, sa zosilňuje pocit nespokojnosti. Môže dôjsť k miernemu narušeniu koncentrácie, ako aj k zvýšeniu podráždenosti, nervozity a sklonu k depresívnym reakciám. Pri telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Mierne sa zvyšuje záťaž srdcovo-cievneho systému. Pozitívne môže pôsobiť počasie na pacientov s reumatickými ochoreniami. n Zajtra neočakávame zmenu účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, popoludní sa pri zväčšenej oblačnosti vyskytnú ojedinelé prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 22 až 26, na Orave a Kysuciach okolo 20 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 14 stupňov. Východný až juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s. n Vo štvrtok a v piatok bude prevažne polojasno. Popoludní miestami až oblačno a ojedinele prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 11 až 7 stupňov, najvyššia denná teplota 19 až 23, na juhu lokálne až 26 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.54 a zapadne o 19.48 hod.

Amsterdam oblačno13
Atényprehánky20
Belehradoblačno24
Berlínoblačno17
Bratislavapolojasno24
Brusel oblačno13
Budapešťoblačno24
Bukurešťoblačno25
Frankfurtoblačno14
Helsinkipolooblačno10
Istanbuloblačno22
Kodaňprehánky11
Kyjevpolooblačno20
Lisabonoblačno17
Londýndážď12
Madridoblačno15
Milánoprehánky14
Moskvaoblačno18
Oslooblačno8
Parížpolooblačno15
Prahaoblačno15
Rímoblačno18
Sofiaoblačno21
Štokholmoblačno14
Varšavaoblačno21
Viedeňoblačno20
Záhrebdážď20
Ženevapolooblačno15

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.