|
|
||||||||||||||||
| Streda 19.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Politici odsúvajú podniky do roly nádenníkov...aj bez koncepcie núkajú zásadné rozhodnutia Každý domáci a zahraničný podnik si ustavične preveruje kvalitu svojich výrobkov, ako aj kvalitu prostredia, v ktorom vyrába. Politici vo všetkých krajinách si uvedomujú nielen to, že ich konanie ovplyvňuje kvalitu podnikateľského prostredia, ale aj aktívne konajú tak, aby prostredie ich krajiny bolo lepšie ako prostredie iných krajín. Úspešná aplikácia politických konceptov je predpokladom abstrahovania úspešných podnikov. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu je Slovensko spolu s inými podivnými krajinami na ceste, ktorá sa nemôže skončiť inak ako hospodárskou katastrofou. Parlament a vláda sú už niekoľko rokov izolované od hospodárskych realít, a keď sa náš prezident na poslednom stretnutí Hospodárskeho klubu začal zamýšľať nad potrebou vytvorenia štátnej doktríny SR, bolo veľa členov klubu nepríjemne prekvapených. Je doslovne výsmechom voličov, keď sa zistí, že politické strany sa dostanú až do parlamentu bez toho, aby mali vyjasnenú doktrínu štátu. Dá sa to porovnať s tým, že si najprv kúpite podnik, a potom sa začnete zamýšľať nad tým, čo s ním. V podnikateľskom svete by vás všetci považovali za nezodpovedného ekonomického šialenca. Rozdiel je však v tom, že si ako podnikateľ musíte kúpiť podnik za vlastné peniaze a šialené podnikanie postihne iba vás. V prípade politikov, ktorí sa dostali k moci a až potom sa zamýšľajú nad tým, čo s ňou, je riziko v tom, že nás to postihne všetkých. Niet nijakých pochybností, že na Slovensku sa toto riziko premenilo už na realitu. Iba špekulácia V dvoch oblastiach hospodárskej stratégie SR je politické konanie vládnej koalície priamo v rozpore s hospodárskymi záujmami krajiny. Prvou oblasťou je nezmyselné urýchľovanie procesu predaja tzv. strategických podnikov. Bez serióznej debaty o tom, koľko, kedy, komu a za akých podmienok, je predaj týchto podnikov považovaný väčšinou obyvateľstva za špekuláciu. Nedostatok peňazí v štátnej pokladnici, ktorý je výsledkom dlhodobého zanedbania tvorby efektívneho podnikateľského prostredia, sa nedá riešiť výpredajom týchto podnikov. Naopak existuje riziko, že štát stratí poslednú možnosť ovplyvnenia zdravého vývoja podnikov na Slovensku. Dnes je napríklad SPP nákupcom tovaru a služieb za viac ako 10 miliárd ročne. Nie malá skupina stavebných podnikov sa zúčastňuje na dodávkach stavieb pre SPP a v niektorých regiónoch je to jediná plánovateľná činnosť pre tieto podniky. Kto nás klame? Regionálno-hospodársky dosah predaja strategických podnikov zatiaľ nikto neobjasnil a je záhadné, prečo ministerstvo hospodárstva mlčí. Je absolútnym klamstvom, ak niekto tvrdí, že nás EÚ núti, aby sme tieto podniky vypredali ako predpoklad vstupu do Únie. V skutočnosti je napríklad švédsky štát vlastníkom švédskych telekomunikácií. Je samozrejmé, že štát uvažuje o privatizácii tejto organizácie, ale je tiež faktom, že to pripravuje verejne a že to považuje za seriózny a dlhodobý proces. Mám pocit, že to s privatizáciou našich tzv. strategických podnikov dopadne tak ako s privatizáciou niektorých iných podnikov na Slovensku. Príkladom môže byť JCP Štúrovo. V privatizačnom ošiali, ktorý vtedy vytvorili domáci politici, sa tento podnik pomocou známych priekupníkov dostal do rúk cudzím štátom vlastnej a. s. Ak slovenský štát v presvedčení o tom, že štátne vlastníctvo je neprirodzené, hlboko pod cenu predá majetok štátu inému štátu, tak je niekde chyba. Druhou oblasťou, kde reči a činy politikov sú v absolútnej disharmónii, je oblasť daňová. Nikto dnes nepochybuje o tom, že bez zahraničných partnerov väčšina slovenských podnikov neprežije. Pri rokovaní o spoločnom podniku je rozhodujúce dosiahnuť rovnováhu v oblasti vkladov do spoločného podniku, a tým zabezpečiť vplyv, ako aj podiel na budúcich výnosoch. Základom účtovného a daňového princípu na celom svete je princíp, ktorý hovorí, že daňová povinnosť vzniká po predaji niečoho. Z predajnej sumy môže platiteľ dane odpočítať náklady, ktoré boli vynaložené na tento predaj. Slovenskí politici sa však rozhodli ísť inou cestou. Ak slovenský podnik chce vložiť do spoločného podniku časť svojho majetku, ktorého hodnota v účtovníctve je povedzme 100 miliónov, tak musí presvedčiť svojho budúceho partnera o tom, že tento majetok, ako časť budúcich aktív spoločného podniku, má podstatne vyššiu hodnotu. Ak sa mu to podarí, bude jeho vklad zapísaný vo vyššej hodnote a jeho podiel v budúcom podniku bude vyšší. V účtovníctve to znamená, že aktíva, ktoré má v hodnote 100 miliónov, premení na cenné papiere, ktorých obstarávacia cena je zasa 100 miliónov, ale ktorých nominálna hodnota je napríklad 200 miliónov. Tento oceňovací rozdiel doteraz nebol a nikde na svete nie je rozdielom, ktorý je zdaniteľný. Zdaniteľnosť nastane iba vtedy, keď podnik tieto akcie v spoločnom podniku predá. Základ dane je v tomto prípade rozdiel medzi obstarávacou cenou, čo je sto miliónov, a eventuálnou cenou, ktorú predávajúci dostane. Nový daňový zákon zavádza prvok zdanenia nie predaja, ale jeho príležitostného ocenenia. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou vkladu a jeho vyšším ocenením sa stáva súčasťou základu dane. Takáto metóda premení všetky slovenské podniky, ktoré uvažovali o spoločnom podniku so zahraničným partnerom, na chudobných partnerov a nádenníkov v spoločnom podniku. Zdanením toho, čo nikto nezarobil spolu s tým, že reálne náklady na zabezpečenie výnosov sa nedajú odpočítať od základu dane, vytvára táto vláda historický precedens domácej politickej hlúposti. Keby sa na Slovensku vyhlasovala cena za poškodenie hospodárskych záujmov krajiny, tak by táto vláda určite túto cenu vyhrala. Alexander F. Zvrškovec Dividend Group |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |