|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 20.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dôvodová správaVšeobecná časť Privatizácia prirodzených monopolov predstavuje osobitnú kapitolu procesu privatizácie majetku štátu. Prirodzené monopoly sú významnou časťou národného bohatstva a prinášajú štátu príjmy hodné osobitného zreteľa. Aby privatizácia týchto monopolov prebehla v záujme občanov, aby bola transparentná a výhodná, je potrebné osobitne upraviť proces rozhodovania o ich prechode na iné osoby. Predkladaný návrh ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov spĺňa tieto kritériá, keďže oprávnenie rozhodnúť o transformácii strategicky významného majetku posúva na Národnú radu Slovenskej republiky. Verejné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu vlády Slovenskej republiky privatizovať strategický majetok, podmienka ústavnej väčšiny pri rozhodovaní a záruka trvalej účasti štátu na podnikaní strategických monopolov vo výške najmenej 51 % sú najlepšími predpokladmi spoločensky výhodnej privatizácie. Presun právomocí na Národnú radu Slovenskej republiky zohľadňuje aj skutočnosť, že bohatstvo predstavované prirodzenými monopolmi nevytvorila aktuálna vládna väčšina, ale že ide o hodnoty vytvárané desiatky rokov, na ktorých rozdeľovaní musia mať právo zúčastniť sa volení zástupcovia všetkých občanov a nie iba úzka a menovanej exekutívy. Účelom ústavného zákona nie je zastaviť privatizáciu strategických podnikov, pretože ju priamo predpokladá. Zákon nie je nasmerovaný ani proti súčasnej vládnej koalícii, pretože táto disponuje ústavnou väčšinou, ktorú môže pri jeho prijímaní využiť. Zákon zachováva aj účasť vlády na procese privatizácie, pretože Národná rada Slovenskej republiky bude môcť konať len na základe návrhu predloženého vládou. Bez tohto návrhu nemôže Národná rada Slovenskej republiky o privatizácii konať. Navrhovaná právna úprava má aj určitú komparatívnu podporu. Napríklad v Ústave Fínska v čl. 63 sa hovorí, že je možné zákonom upraviť, či je nevyhnutný súhlas parlamentu na získanie alebo vzdanie sa kontroly v spoločnosti, v ktorej má štát kontrolný vplyv. Rovnako Ústava Švédska v čl. 9 hovorí, že parlament stanovuje zásady pre správu a dispozíciu so štátnym majetkom a že v tomto kontexte môže parlament určiť, že niektoré opatrenia nemožno prijať bez povolenia parlamentu. Ako ďalší príklad možno uviesť čl. 85 Ústavy Portugalska, podľa ktorého privatizácia prichádza do úvahy len na základe zákona prijatého absolútnou väčšinou poslancov a pod. Vzhľadom na uvedené dôvody je predkladaný návrh ústavného zákona spoločensky prospešný a potrebný. Návrh zákona nezakladá žiadne požiadavky na štátny rozpočet miest a obcí. Nevyvoláva žiadne organizačné, personálne alebo inštitucionálne potreby. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, vnútroštátnym právnym poriadkom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť K Článkom 1 4 Uvedené články v podstate preberajú právnu úpravu obsiahnutú v doterajšom znení § 10 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Jediným podstatným rozdielom je, že rozhodnutie o privatizácii prirodzených monopolov vypočítaných v čl. 2 návrhu ústavného zákona má ústavnou väčšinou na základe návrhu vlády SR prijímať Národná rada Slovenskej republiky. NR SR môže rozhodnutie o privatizácii prijať len vtedy, ak návrh podá vláda SR. Vylučuje sa preto akýkoľvek iný spôsob iniciovania rozhodnutia NR SR. Ústavný zákon zabezpečuje aj trvalú účasť štátu alebo Fondu národného majetku na podnikaní prirodzených monopolov vo výške 51 %. K Článku 5 Návrh ústavného zákona musí riešiť aj otázku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia NR SR o privatizácii strategických podnikov. Odkazuje pritom na dôvody obsiahnuté v § 10 ods. 12 až 14 a v § 28 ods. 5 až 7 zákona č. 92/1991 Zb. Zmenu alebo zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia NR SR o privatizácii strategického podniku môže urobiť len NR SR, a to ústavnou väčšinou a na základe návrhu vlády SR. K Článku 6 Rozhodovanie o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je neverejné. Špecifiká rozhodovania o privatizácii strategických prirodzených monopolov vyžadujú verejnosť prerokovania, čo ustanovuje tento článok. Článok 6 odkazuje na primerané použitie ostatných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. K Článku 7 Keďže návrh ústavného zákona prináša určité odlišnosti v procese privatizácie strategických podnikov, je potrebné urobiť určité zmeny v zákone č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Ide najmä o vypustenie tých odsekov § 10 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré priamo upravujú privatizáciu prirodzených monopolov. Malú zmenu treba urobiť aj v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré odkazuje na úpravu privatizácie strategických monopolov obsiahnutú v § 10 toho istého zákona. Tieto malé zmeny spoločne so zásadnou právnou úpravou obsiahnutou v návrhu ústavného zákona a s odkazom na primerané použitie ostatných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. vytvárajú dostatočný právny rámec prehľadnej privatizácie strategických podnikov. K Článku 8 Vzhľadom na akútnosť privatizácie strategických monopolov sa navrhuje účinnosť ústavného zákona dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
