Bez celuloidového pásu
Priekopníci filmu, ktorí vo svojej dobe udivovali divákov pohybom zachyteným na celuloidovom páse, netušili, že o sto rokov neskôr bude možné mať doma kino v kvalite rovnakej ako profesionálne štúdiá . V počítači. Obrázky zachytené vo filmových okienkach písali históriu filmu, ale ich spracovanie a premietanie vyžadovalo veľkú starostlivosť. Mnoho unikátnych záznamov padlo za obeť času a zaobchádzaniu. S nástupom digitálneho záznamu odpadla starosť s kvalitou a trvanlivosťou filmovej kópie, obraz je čistý a ostrý v kvalite, ktorú bežný analógový videozáznam nedokáže vyčariť, s výnimkou špeciálnych zariadení pre profesionálny záznam, ktoré sú však pre bežného používateľa drahé. Záznam obrazu však vyžaduje jednak výkonný a rýchly procesor schopný spracovať veľké množstvá dátových informácií, ktoré opisujú parametre rýchlo sa striedajúcich obrázkov, a aj priestor dostatočný na uloženie týchto dát. CD, kompaktný disk s kapacitou až 650 MB, bol jednou z možností, ako film v podobe dát v komprimovanom, zhustenom tvare previesť do digitálnej podoby. Ale ani video CD nebolo celkom vyhovujúcim riešením dlhometrážne snímky súčasnej filmovej produkcie sa naň nevojdú a film rozdelený na niekoľko CD, ktoré sa musia meniť, nie je to pravé, čo by oslovilo používateľov. Technológia záznamu, ktorá umožňuje uložiť na jediné médium v podobe štandardného striebristého disku až 17 GB dát (v prípade obojstranného DVD disku), dovoľuje ponúkať celkom nové možnosti. Filmový priemysel sa chopil šance. Počet filmových DVD sa rýchlo znásoboval. Kým ešte pred rokom boli filmy na DVD na pultoch obchodov a videopožičovní skôr zaujímavou technickou raritou, dnes sú celkom rovnocenným doplnkom videokaziet. (rhk)
|
