Vylúčenie z odpisovania
Zákon č. 366/1999 Z. z. v ustanovení § 27 definuje okruh hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania. V nadväznosti na postupy účtovania sa aj v zákone o daniach z príjmov okruh hmotného majetku vylúčeného z odpisovania doplnil o pozemky (ktoré sa ani doteraz neodpisovali, ale takýto postup sa odvodzoval len zo znenia § 25). Okruh majetku vylúčeného z odpisovania sa od 1. januára 2000 rozšíril o:  nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak bol nadobudnutý bezodplatne a ak vlastnícke práva k nehmotnému majetku neprejdú na novú spoločnosť, ale tejto sa poskytne len obmedzené právo - právo na použitie nehmotného majetku. Vzhľadom na to, že vlastníkom naďalej ostáva spoločník, resp. zakladateľ akciovej spoločnosti, spoločník obchodnej spoločnosti alebo člen družstva, neumožňuje sa takto nadobudnuté právo v novej spoločnosti odpisovať, inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii. Opäť postup v zákone o daniach z príjmov len nadväzuje na účtovné postupy, podľa ktorých sa takto zistené prebytky majetku ocenia reprodukčnou obstarávacou cenou, zaevidujú na príslušných účtoch hmotného a nehmotného investičného majetku so súčasným zaúčtovaním oprávok na účtoch účtovej skupiny 07 Oprávky k nehmotnému investičnému majetku alebo 08 Oprávky k hmotnému investičnému majetku v rovnakej výške a ďalej sa neodpisujú, hmotný hnuteľný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva, ak pôvodný vlastník s veriteľom (novým vlastníkom) uzatvoria zmluvu o výpožičke, ktorou sa právo na uplatnenie daňového odpisu ponechá pôvodnému (doterajšiemu) vlastníkovi, čím sa umožňuje efektívnejšie využitie zabezpečovacieho prevodu práv k hnuteľnému majetku v hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne alebo čiastočne z dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov. V tomto prípade ide o novú úpravu tak v zákone o daniach z príjmov, ako aj v účtovníctve. Samozrejme, táto úprava si vyžiadala aj zmenu v postupoch účtovania, a to tak v jednoduchom, ako aj podvojnom účtovníctve. Investičné dotácie, t. j. dotácie na obstaranie hmotného investičného a nehmotného investičného majetku sa neúčtujú do príjmov (výnosov) - nie sú to položky ovplyvňujúce účtovný hospodársky výsledok a základ dane z príjmov, preto ani odpisy z takto obstaraného majetku nemôžu ovplyvňovať základ dane z príjmov. Pri tejto úprave vychádzalo MF SR zo základnej úlohy odpisov - t. j. postupného prenášania výdavkov vynaložených podnikateľským subjektom (daňovníkom, účtovnou jednotkou) na obstaranie hmotného a nehmotného investičného majetku. Pri obstaraní majetku vzniká daňovníkovi okamžitý výdavok, ktorý je však uznaným daňovým nákladom až následne - počas niekoľkých rokov. Pri obstaraní majetku z prostriedkov štátneho rozpočtu nevzniká daňovníkovi žiadny výdavok (výdavok mal štát), preto je neopodstatnené znižovať základ dane z príjmov daňovníka o sumy, ktoré zaňho vynaložil štát. Okruh majetku vylúčeného z odpisovania sa zúžil o:
nehnuteľné kultúrne pamiatky využívané na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, ktoré sa spravidla nedajú oceniť podľa platných právnych predpisov, pokiaľ sa využívajú na podnikateľské činnosti - na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (napr. na poskytovanie reštauračných a ubytovacích služieb a pod.), bezodplatné prevody prípojok a iných odberných zariadení na výrobu a dodávku plynu, elektriny a tepla, pretože od 1. júla 1998 nadobudol účinnosť zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike (energetický zákon), ktorým sa zrušila povinnosť týchto bezodplatných prevodov. Prípadné prevody možno uskutočniť len odplatne alebo darovaním.
|
