Nový pól Európskej únie?
Nemecko-francúzska euroletargia zaktivizovala Londýn a Madrid 1. júla tohto roku Francúzsko preberie predsedníctvo Európskej únie. Signály, ktoré prichádzajú z Paríža sú však zo série kritických až skeptických. Dva mesiace pred prebratím šéfovania EÚ francúzsky šéf diplomacie Hubert Védrine hovorí o zlom fungovaní európskeho systému, ktorému pri absencii účinných opatrení hrozí reforma, ktorá môže spôsobiť paralýzu EÚ. S Michelom Barnierom, komisárom zodpovedným za reformu komunitárnych inštitúcií a s ambíciou aby úloha Francúzska v priestore EÚ bola patrične ocenená aj v súvislosti s výsledkami medzivládnej konferencie EÚ (od februára do decembra) francúzske zvolanie To nie je dobre! indikuje, že sa krajina galského kohúta prebrala k realite. A tá má dosť netradičnú podobu. Stačilo len niekoľkomesačné zaspatie tandemu Nemecko-Francúzsko, ktorý bol hnacím motorom únie, a iniciatívy sa chopili iní lídri. To však znamená aj iné vízie, ktoré nezodpovedajú francúzskym predstavám o riešení komunitárnych záležitostí. V posledných mesiacoch účinnosť nemecko-francúzskeho binómu v kontexte politiky EÚ bola takmer nulová. Nemecko od decembra akoby žilo iba korupčnou aférou CDU a straníckymi bojmi a Francúzsko zas nechcelo vidieť ďalej od vlastných problémov pri obmene vládny. Vďaka ich letargii v EÚ vznikol a posilnil sa druhý pól. Britsko-hispánsky. Oproti francúzsko-nemeckej vízii, v ktorej prevládali politické záležitosti, v komunitárnej politike Londýna a Madridu prvé miesto zaujímajú ekonomické iniciatívy a ich efektívnosť. Bez väčších fanfár do popredia vystúpil labouristický premiér Tony Blair, ktorý sa šikovne orientoval na Hispáncov. Využil na to terajšie predsedníctvo Portugalska a povolebnú kontinuitu španielskej vlády, ale nahrala mu aj skutočnosť, že v Taliansku sa vďaka oslabeniu ľavice na víťazné vpochodovanie do Ríma chystajú Berlusconiho pravičiari. Taliansko ako partner do tandemu teda nebolo vhodné a okrem toho Španieli nie sú až tak tvrdo zainteresovaní na komunitárnych sankciách voči Rakúsku, ako trojlístok Beneluxu a Dánsko, čo v súčasnosti vzťahom vo vnútri EÚ najviac dáva na prívlastku krízové. Os Londýn-Madrid je zatiaľ viac imaginárna ako reálna, avšak ak skepticizmus a nedôvera v komunitárne reformy budú v Paríži citeľné aj po 1. júli, nový pól sa čoskoro môže stať realitou. Iaromír Novák
|
