Hospodársky denník
USD43,868 Sk
EUR41,543 Sk
CHF26,393 Sk
CZK1,143 Sk
  Štvrtok  20.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

počasie

Na našom území prevláda počasie, ktoré u meteosenzitívnych ľudí zosilňuje pocit nespokojnosti. Mierne sa môže zvýšiť záťaž krvného obehu, častejšie sa môžu prejaviť zdravotné ťažkosti u osôb s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Prevládajúce počasie môže podmieniť aj vyšší psychický stres. Po telesnej a duševnej námahe nastáva rýchlejšie únava, možné sú poruchy spánku. Je sklon k podráždenosti, nervozite prípadne poruchám koncentrácie. Vzhľadom na zvýšené riziko úrazov a nehôd je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. n Zajtra neočakávame zmenu účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, popoludní sa pri zväčšenej oblačnosti vyskytnú ojedinelé prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 24 až 28, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 22 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 13 stupňov. Severozápadný vietor 2 až 5 m/s. n V piatok a sobotu bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, najvyššia denná teplota 24 až 28, na severe miestami okolo 22 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.52 a zapadne o 19.50 hod.

Amsterdam dážď15
Aténypolojasno25
Belehradbúrky21
Berlínpolooblačno19
Bratislavaoblačno22
Brusel prehánky15
Budapešťpolooblačno24
Bukurešťprehánky20
Frankfurtpolooblačno18
Helsinkipolojasno11
Istanbuldážď15
Kodaňpolooblačno15
Kyjevpolooblačno16
Lisabonprehánky15
Londýndážď14
Madridoblačno15
Milánopolooblačno20
Moskvaoblačno16
Oslozamračené12
Paríždážď18
Prahaoblačno17
Rímpolooblačno25
Sofiadážď18
Štokholmdážď13
Varšavaprehánky23
Viedeňzamračené20
Záhrebprehánky20
Ženevapolooblačno18

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.