|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 20.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Produkciu určuje spotrebiteľŠtát málo využíva ekonomickú silu terciárnej sféry Časť ekonómov odporúča rozvíjať terciárnu sféru, vraj v nej sú zašifrované extenzívne zdroje rastu ekonomiky štátu. Kúpna sila obyvateľstva síce môže byť limitujúcim faktorom jej rozvoja, ale v prípade internacionálneho charakteru cestovného ruchu, táto limitácia stráca na intenzite. Jednoducho povedané, služby cestovného ruchu poskytované domácimi ubytovacími zariadeniami, reštauráciami, dopravnými spoločnosťami, kultúrnymi zariadeniami atď. sú poskytované za tú istú cenu a podmienok tak domácemu, ako aj zahraničnému turistovi, ktorý navyše musí pricestovať za jej konzumáciou na naše územie. Turizmus je jeden z mála produktov terciárnej sféry, ktorý je vyrábaný, poskytovaný a konzumovaný na našom území, a pokiaľ nevypredáme do zahraničia materiálno-technickú základňu, ktorá cestovný ruch tvorí, riadenie výroby a spotreby je úplne v našich (domácich) rukách. Tam je aj kľúč k úspechu, ktorý môže riešiť zamestnanosť v ohrozených oblastiach. Zdá sa však, že tento kľúč sme nevyužili rovnako ako sme nevyužili výhody, ktoré ponúka globalizácia. Akosi príliš dlho sme sa tmolili okolo pojmu medzinárodná deľba práce, ktorá na medzinárodnej úrovni rozdeľovala výrobné sféry. Dnes však odbyt produkcie neurčuje výrobca, ale spotrebiteľ a jeho kúpna sila. Vyspelé ekonomické štáty v záujme zabezpečenia a udržania kúpnej sily vlastného obyvateľstva využívajú všetky možnosti skryté v terciárnej sfére, hoci v tvrdej konkurencii zlikvidovali sami seba, veľkú časť spracovateľského priemyslu a už dlhšie hľadajú lacné výrobné možnosti v krajinách tretieho sveta. My sami sme si overili, čo so sebou prináša práca vo mzde. Vďaka nej si mnohé výrobné spoločnosti a odvetvia priemyslu zachovávajú vysokú exportnú schopnosť. Lenže za akú cenu! Pritom cestovný ruch so svojim ohromným ekonomickým potenciálom zostáva u nás nevyužitý a nepochopený. Z kedysi prosperujúceho odvetvia sa stalo odvetvie živoriace, v ktorom sa absolútne podcenil význam osobnej dopravy ako základného prostriedku prepravy turistov. Systém privatizácie v období rozhodujúcom pre umiestňovanie produktu na európskom trhu znemožnil profiláciu obchodných sietí cestovných kancelárií, čím sme si sami zarúbali cesty k spotrebiteľovi na mnohých zahraničných trhoch. Štatistické údaje o zahraničnom cestovnom ruchu len potvrdzujú, že učiť sa môžeme len z omylov. Je načase, aby sme sa konečne aj začali. Rudolfa Vallová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |