Hospodársky denník
USD44,186 Sk
EUR41,546 Sk
CHF26,422 Sk
CZK1,146 Sk
  Utorok  25.Apríla 2000

Prehliadka taktiky a reformnej neschopnosti

Rozpočtové taktizovanie na rok 2001 ukazuje problémy ekonomiky Ako asi musí byť na tom štátny rozpočet zle (schodok za štvrťrok mínus 847,9 mil. Sk nie je smerodajný), keď si MF SR prostredníctvom Colného riaditeľstva SR našlo zámienku na získanie 22 mld. Sk od Slovenského plynárenského priemyslu, š. p. Údajne za to, že tento podnik používal časť plynu ako palivo na poháňanie kompresorov v plynovode Bratstvo. A doteraz si to nikto nevšimol? Nikomu to neprekážalo? Pritom ide o spätné zdanenie od roku 1993. Teda od obdobia, do ktorého už nesiaha ani právomoc správcov dane spätne kontrolovať (5 rokov) daňové subjekty, ak nemá v nich aspoň formálne už začatú daňovú kontrolu. Tieto za vlasy pritiahnuté dôvody zdanenia SPP, tenký zákonný ľad, na ktorom sa MF SR pohybuje i obrovská suma, ktorá by podnik pred privatizáciou položila (je práve to cieľ či spôsob ako odmietnuť privatizáciu SPP?), určia ďalší priebeh scenára tohto prípadu: ministerstvo napokon „veľkodušne“ nebude dôsledne trvať na pôvodnej výške dane, zľaví a bude rado, že získa do štátneho rozpočtu aspoň „niečo“. Je to vlastne taká hra a jej záver v nami predpovedanej podobe iba usvedčí ministerstvo financií zo snahy prilepšiť si v štátnom rozpočte. V prípade SPP však ide o štátny podnik a vláda mohla z neho získať peniaze na sanáciu štátneho rozpočtu aj serióznejším spôsobom. Iné však už je, do akej miery by pritom musela vyjsť s farbou von o nezvládnutí reformy. Takto je to predsa len polohe, že ona iba dbá na dodržiavanie zákonnosti a „zlí“, nedôslední a neviem ešte akí sú tí druhí... Taktiku podobnú tej „plynárenskej“ aplikuje ministerka financií SR pri strašení surrealistickým 70- až 100-miliardovým schodkom štátneho rozpočtu v roku 2001. Netreba za tým hľadať nič iné, iba pokus o politicky i ekonomicky naivné otváranie si dverí B. Schmögnerovej k tomu, aby vláda a parlament aj napriek odporu verejnosti predsa len akceptovali zavedenie nových daní. Akú reálnu silu majú jej slová? Žiadnu. Veď už odôvodnenie – vysoký schodok vraj hrozí pre zníženie daňového zaťaženia, na ktoré štát doplatí 22 mld. Sk, je nezmyselné. Prečo potom ministerka predpokladá schodok od 70 do 100 mld. Sk? Kde je rozdiel od 22 mld. Sk, o ktoré údajne dostane štát menej na daniach? Odpovedzme za ňu: zvyšných vyše 70 mld. Sk je hodnota nezvládnutej ekonomickej reformy. Podobnosť náhodná?
Je podobnosť oboch súm, ministerkou odhadovaného výpadku dane a dodatočné zdanenie SPP, čisto náhodná alebo je to jej pokus, aby SPP zaplatil za oneskorenie reformy a jej finančné dôsledky? Popri problematickej transparentnosti toku financií v tomto štátnom podniku je síce lepšie riešenie ako keby sa mala ťarcha ťažkopádnosti vlády zviesť opäť iba na plecia bežných občanov, ale tiež to nie je čistý spôsob. Mimochodom, strašenie ministerky financií výpadkom daňových príjmom je v priamom rozpore so slovami podpredsedu vlády I. Mikloša. Podľa neho bude výnos dane z príjmu právnických osôb vyšší ako minulý rok. Kto má pravdu? Akú hru hrá jedna a druhá strana? Budeme výnimkou?
„Suma 70 mld. Sk je prehnaná a takýto deficit štátneho rozpočtu nemôže vzniknúť v dôsledku zníženia daňového zaťaženia,“ povedal nám predseda Centra pre hospodársky rozvoj Ing. Eugen Jurzyca. „Nie je korektné obviňovať znižovanie daní z problémov, ktoré vznikajú v štátnom rozpočte. Pretože nízke priame dane by sme mali považovať za normálne. Tak je to všade vo svete a SR nemôže byť iné.“ Problémy vidí naopak v tom, že štátny rozpočet stále funguje tak ako v minulosti, keď nie je celkom jasné, ktoré výdavky na aké aktivity idú. „Okrem toho ekonomika zatiaľ nezaznamenala významné štrukturálne reformy sektorov, na ktoré sa vydáva väčšina zo štátneho rozpočtu (školstvo, zdravotníctvo, verejná správa). Skôr by som sa prikláňal k riešeniu problémov rozpočtu znižovaním výdavkov,“ uzatvára Ing. E. Jurzyca. Taktika či rozpory?
Ako sa však napriek spomenutým situáciám v závere minulého týždňa ukázalo, štátny rozpočet nebude na tom zasa až tak zle, ako sa to snaží interpretovať B. Schmögnerová. Veď vláda sa pre tento bod mimoriadne vo štvrtok zišla, ale nerokovala o ňom! Opäť mala dôležitejšie veci ako ekonomiku... To iba potvrdzuje, že kabinet M. Dzurindu si stále nevie usporiadať poradie priorít a pod časovým stresom pracuje oticky. Odloženie môže však byť aj dôkazom odlišných stanovísk I. Mikloša a ministerky financií na spôsob riešenia tohto problému. Je totiž známe, že kým I. Mikloš žiada obmedziť výdavky, B. Schmögnerová to označuje za ohrozenie funkčnosti štátu a chce ísť cestou rastu príjmov. Ako to je a napokon dopadne, to sa dozvieme v najbližších dňoch a týždňoch. Už teraz je však isté to, že sa začalo rozpočtové taktizovanie. Pritom zbrane, ktoré sa používajú, svedčia o tom, že ekonomika nie je v poriadku a zreteľne napovedajú aj o nezvládnutej ekonomickej reforme. Peter Višváder

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.