|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Problém politický, až potom ekonomický?Ak by sa zaviedol inštitút vajdu, museli by to byť pracháči Rómska iniciatíva Slovenska (RIS), ktorá je v podstate jedinou zo šestnástich rómskych politických strán akcieschopnejšou, má výhrady k reforme verejnej správy a ako tvrdí jej predseda Alexander Patkoló, štát sa chce zbaviť zodpovednosti a preniesť ju na obce. To je podľa tejto politickej strany v rozpore s ústavou. Obce vraj nie sú na to pripravené a chýbajú im financie. Keď starostlivosť o Rómov bude na obciach, tak obce údajne povedia, že sú im na ťarchu, čo môže vyvolať až hrozivé postoje proti tejto komunite, vyhlásil v rozhovore pre Hospodársky denník predseda RIS. Na otázku, o čo sa opierajú, odpovedal, že jednoznačne o ústavu. V tej sa totiž hovorí, že štát zabezpečuje vzdelanie, sociálnu a zdravotnú starostlivosť, nehovorí sa v nej nič o obciach. Najprv by sa mala zmeniť ústava, a potom by sa mala prispôsobiť reforma verejnej správy. Ak ZMOS hovorí, že sa teší na prevzatie kompetencií, tak sa teší najmä na financie a nie na zodpovednosť, myslí si predstaviteľ A. Patkoló. V súvislosti rómskymi projektmi a pomocou EÚ Slovensku v tejto oblasti predseda RIS uviedol, že Rómovia nežiadajú financie, chceme sa len spolupodieľať a usmerňovať tok týchto peňazí. Boli by sme radi, keby sa aj časť neidentifikovateľnej pôdy, teda pôdy, ktorej vlastník nie je známy, dala do užívania Rómom. Na otázku, kto vlastne na Slovensku reprezentuje Rómov odpovedal, že každý, kto sa ich zastáva, kto ich neosočuje, hoci priznávajú, že sú medzi nimi aj takí, ktorí spoločnosti škodia. Ťažko medzi Rómami nájsť reprezentanta, takýto reprezentant neexistuje ani medzi majoritou, jednoducho medzi nikým. Nesúhlasím s vaším názorom, že vláda nemá s kým rokovať, lebo pri troche ochoty by mohla rokovať aj so šestnástimi našimi politickými stranami. Čo sa týka vyučovania rómskych detí v maďarskom jazyku, aj to pokladajú za diskriminačné proti svojej národnostnej menšine. Nazdávajú sa, že Rómovia by sa mali v prvom rade učiť štátny jazyk, jazyk štátu, kde žijú a nie jazyk druhej národnostnej menšiny. V jednej obci na Slovensku, ako uviedol, bolo kvôli šiestim rómskym deťom vyčlenených niekoľko stotisíc korún na základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. To je značne diskriminačné, lebo tieto financie boli pre Rómov, nie pre maďarské školy, uviedol. Jeden projekt na riešenie rómskej otázky hovorí o zavedení inštitútu civilizačného misionára v rómskych osadách, ktorý by tam mal šíriť osvetu. Majú byť veľmi dobre platení. Takýmto misionárskym spôsobom by sa dalo medzi Rómami pôsobiť, sme za to. V ďalšej časti rozhovoru zdôraznil, že pre SMK sú Rómovia hrozbou. Budú sa snažiť o všetko možné, aby nás vzájomne roznecovali. Ako dôkaz vám poviem, že tu bola strana Rómske kresťansko-demokratické hnutie so sídlom vo Veľkom Krtíši. Na podnet činiteľov SMK ju premenovali na Maďarské demokratické hnutie Rómov na Slovensku. Zasa je to len o tom, aby medzi nami robili rozbroje. Keby naozaj všetci Rómovia volili rómsku stranu, tak sa SMK možno nedostane do parlamentu. Do najbližších parlamentných volieb pôjdeme samostatne a máme podporu aj ďalších rómskych strán. S SDK ani s SDKÚ už nechceme spolupracovať, jedno podvedenie nám stačí. So zástupcami SDK máme predvolebnú a povolebnú dohodu, ktorá sa nedodržiava. Napriek výzvam, ktoré sme adresovali M. Dzurindovi, ešte ani raz sme sa nestretli. Ide o Dzurindom podpísanú písomnú dohodu s pečiatkou SDK. Jeho vláda sklamala, prispela aj k exodu Rómov, povedal predseda RIS. Ak sa prenesie moc centra na obce, tak to v Rómoch vyvolá ešte väčšiu alergiu, tvrdí podpredseda RIS z Galanty Ján Stojka. Keď obce dostanú viac peňazí, tak pôjdu na to etnikum, ktoré ovláda radnice. Oponuje podpredsedovi vlády P. Csákymu, ktorý hovorí, že rómska otázka je vlastne ekonomický problém. Nie, to je politický problém. Ak ma niekto nezoberie do práce lebo som tmavý, tak to nie je ekonomický problém, ekonomický príde až potom. Hovorí sa, že sme málo vzdelaní, a preto nás nezamestnávajú. Myslím si, že to celkom nie je pravda. Aj medzi nami sú vzdelaní, vysokoškoláci s praxou a nechcú ich zamestnať. V súvislosti s SMK, ktorá má na južnom Slovensku asi 70-tisícový voličský potenciál medzi Rómami, uviedol, že maďarská koalícia sa aj zásluhou Rómov dostala do parlamentu a dostala taký počet hlasov, aký mala. Keď chodíme po republike, Rómovia sa nás pýtajú, prečo, keď je nás toľko, nie sme v parlamente? Slováci ani Maďari nemajú záujem im to vysvetliť. My im hovoríme, vy ako prví musíte vedieť, čím a kým ste. Na otázku, ako sa pozerá na pôsobenie tradičných vajdov v rómskych osadách, povedal, že tí mali prirodzenú autoritu. Funkcia vajdu bola postupom času dehonestovaná. Vajda je človek, ktorý mal silné postavenie v rómskej komunite a u Rómov bolo zvykom, že nimi boli tí najbohatší. Dnes, ak by sa dala obnoviť táto funkcia, tak aj keby v príslušnej osade bol Róm, ktorý by ním mohol byť, nespĺňa ďalšie kritérium, a tým je majetok. To znamená, že ak by štát mal o toto záujem, najprv by z neho musel urobiť pracháča, aby si získal dôveru ostatných. Rómovia sú takí, že keď si chudák, tak sa u nich nechytíš, hoci si rozumný. To je taký zvyk. Ak však máš o intelekt a máš aj peniaze, tak ťa berú. Ak by teda štát mal záujem na zavedení inštitútu vajdu, musel by investovať do osoby. Ale dnes už nehovorme o vajdoch, dnes by to mohli byť povedzme hovorcovia Rómov, povedal nám J. Stojka. Andrej Pokojný |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
