|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pestovať zodpovednosť a cieľavedomosťSpoločenský systém vytláča Rómov na okraj spoločnosti V našich podmienkach to nie je zvyčajné a možno je to rarita aj v širšom rozmere. To, že som Róm, pre prácu v škole i mimo nej nie je podstatné. Dôležité je čo človek vie, čo chce robiť. Ja si svoj pôvod ani neuvedomujem, povedal mi v úvode nášho rozhovoru o problémoch Rómov na Slovensku, riaditeľ štátneho gymnázia v Sabinove s vyučovacím jazykom slovenským PhDr. František Godla (54). Jeho špecializáciou je filozofia, dejepis a etika. Na škole učí už tridsať rokov, z toho tri roky pôsobí ako jej riaditeľ. Gymnázium je orientované na výučbu jazykov nemčiny, angličtiny, francúzštiny a zaviedlo aj ruštinu. Doktora Godlu sme neoslovili náhodne, ale ani zámerne. Odporučili nám ho ako rómskeho intelektuála nielen zástupcovia tretieho mimovládneho rómskeho sektoru, ale aj niektorí politickí lídri Rómov, a to napriek tomu, že vie byť síce spravodlivý, ale aj značne kritický, je však rešpektovaný. Čo vaše okolie, ako vás vníma ako Róma a riaditeľa zároveň? - Za človeka hovorí práca, vzťah k študentom. Keď som po 27 rokoch pedagogickej praxe na tejto škole nastupoval ako jej riaditeľ, pýtal som sa nie ako to budú vnímať moji kolegovia, žiaci, ale verejnosť. Jej reakciou som bol veľmi milo prekvapený. Stretol som sa s názormi, pán riaditeľ, už ste si to dávno zaslúžili. Keby boli reakcie iné, asi by som s tým praštil. Aká je vzdelanostná úroveň Rómov vo vašom okolí? - Veľmi nízka. Trend je veľmi negatívny, ich úroveň sa znižuje. Na jednej ruke by som spočítal rómske deti, ktoré u mňa študovali. Niektoré vydržali. Súhlasíte s myšlienkou, že vo vzdelaní je kľúč na riešenie rómskej otázky? - Naozaj základom všetkého je vzdelanie. Od neho sa odvíja postoj k sebe samému, okoliu, voči životu. Vzdelanie by som dal na prvé miesto. Som aj veľmi kritický k Rómom. Nevyrastal som v bavlnke v supermateriálnych podmienkach, ale skôr naopak. Nemyslím si, že len dobré materiálne podmienky motivujú k vzdelávaniu. Opak je asi pravdou. Treba vnútorne chcieť a Rómovia nie sú k tomu vedení. Vzdelávať sa, to je spôsob ako sa môžu zo zlej situácie dostať. Čo im teda najviac vyčítate a aby sme neboli nespravodliví voči Rómom, čo si na nich najviac vážite? - Pokiaľ ide o výčitky, mali by si viac vážiť svoj život. Nerozumiem... - Pre život by mali urobiť podstatne viac, nemali by ostať pasívni, utiahnutí. Rómski lídri hodne špekulujú. Nepočul som od rómskych politikov, ich združení, že by sa niekto vážnejšie zaoberal ich výchovou a vzdelávaním. Rómovia by si mali pestovať vôľu, ísť za cieľom, byť zodpovední voči sebe samým a cieľavedomí. Rómska kultúra je pekná, ale Rómovia by sa nemali uspokojovať len s ňou. Mali by byť ctižiadostivejší. Veľmi dôležité v tomto je chcenie rodičov, musia chcieť aby z ich detí niečo bolo. Ako spolupracujete práve s rodičmi rómskych detí? - Pred tromi rokmi som si vymyslel projekt, v rámci ktorého sme s kolegom pripravovali rómskych žiakov zo základnej školy na prijímacie skúšky. Robili sme to cez soboty. Ukázalo sa, že deti nemali problémy s dochádzkou. Až na jeden prípad z dvadsiatich všetci boli na nejakú školu prijatí. A z nich len dve dievčatá ju neskončili. Čo by mala vláda predovšetkým urobiť v riešení rómskej otázky? - Podľa mojich skúseností vláda by sa k tomuto problému mala postaviť čo najserióznejšie. Mala by ísť po kvalite, hľadať medzi Rómami, ktorí sú na to vybavení. Som v poradnom tíme vládneho splnomocnenca pre rómsku otázku. Bol som na jednom všeobecnom stretnutí, ale komunikácia nie je s týmto úradom žiadna. V minulosti to bývalo lepšie. Formálne teda v jeho tíme som, ale o radu či niečo podobné, ma nikto nežiada. Som aj v expertnej skupine pri ministerstve školstva, ktorá pripravuje koncepciu výchovy a vzdelávania v rámci národnostného školstva. Predstavitelia RIS mi povedali, že Vincent Danihel sa do tejto funkcie vlastne ani nemal dostať. - Ale veď oni ho tam dostali, oni ho navrhovali. On sám možno ani nevedel do akých problémov ide. Čo teda hovoríte na rómske politické strany? - To čo existuje, nepovažujem za politické strany. Tých šestnásť strán nie sú vlastne politické strany. Možno ich definovať rozlične, len nie ako politické strany, aj keď de jure existujú. Niekedy mi tí ľudia pripadajú ako malí chlapci, ktorí sa na čosi hrajú a inokedy ako bojovníci, ktorí bojujú navzájom proti sebe. Ani v jednej strane nemajú ciele tak ujasnené a vnútrostranícky život tak organizovaný, aby som ich uznal za politickú stranu. RIS tvrdí, že do volieb pôjde sama, cíti sa Dzurindovou SDK podvedená, lebo vraj nedodržuje dohody. Môže rómska komunita vo voľbách uspieť? - Myslím si, že bolo by to možné, ale len za predpokladu, že nebude šestnásť strán, ale vytvorí sa jeden subjekt a ten dokáže osloviť rómsku komunitu o čom však silno pochybujem, lebo predvolebný boj nikomu nezakazuje ísť medzi Rómov. Vtedy sú Rómovia páni, vtedy sú to ľudia, ale po voľbách sa to mení o stoosemdesiat stupňov. Môže misijná činnosť zmeniť situáciu v rómskych osadách? - Túto prácu považujem za veľmi pozitívnu aj na základe skúseností, ale musí byť systematická. Misionári by mali medzi nimi žiť. Treba ich však dobre zaplatiť. Aj v Prešovskom kraji sú takéto aktivity, ale len sporadické. Napríklad v obci Toporec je rómska komunita na takej úrovni, že odtiaľ pochádzajú aj vysokoškoláci. Čo si myslíte o súčasných, pravidelne sa opakujúcich migračných vlnách Rómov, je to ekonomická či politická migrácia? - Nevidím v tom len ekonomické dôvody. Teda politické? - Nie, nemyslím si, že vláda je rasistická, alebo politicky naladená proti Rómom. Príčina je vo všeobecnej atmosfére našej spoločnosti. Čudovali by ste sa koľko Rómov za mnou chodí, aby som im sprostredkoval prácu. Nie je jednoznačne pravdou, že nechcú robiť. Im prácu nikto neponúkne, nikto ich neprijme. Ani kvalifikovaní prácu nedostanú. Vo verejnosti je názor opačný, ale je jednostranný a nespravodlivý. Systém, ktorý u nás vznikol a nepotrebuje toľko pracovných síl, ich automaticky vyradil na okraj spoločnosti. Nalejme si čisté víno. Počul som o prieskume, podľa ktorého každý štvrtý občan Slovenska medzi osemnástym a tridsiatym rokom a nielen Rómovia, majú záujem zo Slovenska odísť. A čo úžerníctvo? To je medzi Rómami rozšírené. - Úžerníci finančne ovládajú Rómov a teda ich ovládajú totálne. Stretol som sa s jedným, bol to pomerne inteligentný človek. Spýtal som sa ho čo robí a on povedal, že je bankár. Jediný liek je dať ľuďom prácu. Rómovia by sa úžerníkov radi zbavili, ale za týchto podmienok sa to nedá. Ste historik. Aký je váš názor na rómsky holokaust? Rómovia chcú, aby sa im prezident a parlament ospravedlnili. - Myslím si, že požiadavka je oprávnená. Rómska komunita bola za slovenského štátu segregovaná. Boli tu pracovné tábory a po potlačení povstania sa aj vraždilo. Koľko Rómov zahynulo počas vojny? |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
