|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ako uspieť pri stretnutí s médiamiNie každý dokáže zvládnuť prechod na pozíciu s komunikačnou záťažou Minulý týždeň sme na tomto mieste písali, že k základným predpokladom dobrého manažéra patrí schopnosť komunikovať nielen s podriadenými, vedením spoločnosti a klientmi, ale aj s novinármi a verejnosťou. Táto schopnosť sa neraz chápe ako samozrejmá výbava manažéra, pričom sa nikto nezamýšľa nad tým, ako ju získal a aký prínos by malo zlepšenie jeho komunikácie. Problém sa totiž zvyčajne ukáže až vtedy, keď sa ohlási novinár, keď treba vystúpiť na tlačovej konferencii, prípadne keď treba zahraničnej návšteve prezentovať dosiahnuté výsledky. Ak nie je k dispozícii skúsený hovorca, ktorý pripraví podklady a podá základné rady, nie je táto situácia veľmi príjemná. V zahraničí sa už pri príprave absolventov s potenciálom vedúcich pracovníkov kladie dôraz na komunikatívnosť a zvládanie základných techník prezentácie. Naši súčasní aktívni manažéri sú väčšinou samoukovia. V mnohých (najmä zahraničných) spoločnostiach vidieť prácu profesionálnych public relations agentúr, ktoré riadia komunikáciu navonok, pričom ich vedúci pracovníci často absolvujú komunikačné a prezentačné tréningy v zahraničí. Napriek tomu pre manažéra plne zamestnaného prácou nie je jednoduché zvládnuť prechod na pozíciu s vyššou komunikačnou záťažou. Aj z tohto dôvodu sa budeme v najbližšom čase venovať téme Komunikácia s okolitým svetom častejšie. V úvodnom článku sme sa sústredili na tému Vystúpenie na tlačovej konferencii, dnes bude reč o tlačovej správe a rozhovore s novinárom. Tlačová správa Vydanie tlačovej správy sa dnes pre mnohých stalo rutinnou záležitosťou. Táto snaha sa zvyčajne končí jej rozoslaním a prípadnou reakciou na doplňujúce otázky. Cieľom každého manažéra však je, aby mal čo najviac ohlasov článkov v médiách akéhokoľvek druhu. Keďže text správy býva uniformný, médiá z nich väčšinou využijú iba stručnú informáciu. Pre dlhšie žurnalistické útvary si tému hľadajú exkluzívne, pretože ich konkurenčnou výhodou je zaujímavosť, aktuálnosť a inovatívnosť To znamená, že ak nejaká spoločnosť uvažuje o informovaní médií, je vhodné zvoliť cestu exkluzívnych produktových alebo korporatívnych informácií pre vybrané médiá. Kritériom hodnotenia vtedy nebude množstvo materiálu, ale jeho poskytnutie takému druhu média, ktoré sledujú jej zákazníci, a v takej kvalite spracovania, že text adresáti skutočne prečítajú a prijmú vysielané posolstvo. Exkluzívnej práci s médiami sa väčšinou venujú public relations agentúry. Náplňou ich práce je vyselektovať témy, vybrať pre ne vhodné médiá a informácie spracovať pre ich potreby. Inak treba formulovať tú istú informáciu pre spoločenský mesačník a inak pre ekonomický týždenník. Použije sa iný štýl, pričom základná informácia sa doplní inými doplnkovými informáciami. Pri príprave takejto práce je kľúčovým faktorom odborník alebo manažér spoločnosti, ktorý pripravuje spolu s agentúrou témy a ich spracovanie. Hodnota informácie a následná predajnosť informácie médiám záleží vo veľkej miere od jeho prístupu a schopnosti komunikovať. Rozhovor s novinárom Pre čitateľov tlačených médií sú zaujímavé nielen postrehy a komentáre k téme, ale aj interview s predstaviteľmi tej ktorej spoločnosti. Ak si niekto predstavuje realizáciu rozhovoru ako príjemné posedenie pri káve, mýli sa. Len zodpovedná príprava a koncentrácia prinesú želaný výsledok. Pokiaľ novinár aktívne oslovuje, je dôležité presne špecifikovať, o akej téme chce hovoriť a koľko z danej oblasti vie. Ďalším krokom je príprava posolstiev, ktoré chceme, aby z materiálu čitatelia pochopili. Podľa týchto základných bodov si treba pripraviť fakty a údaje, premyslieť a prekonzultovať s kolegami alebo nadriadenými stratégiu komunikácie k prípadným sporným oblastiam. Témy treba stanoviť radšej menej ako viac, pričom posolstvo treba vedieť formulovať viacerými spôsobmi. Počas rozhovoru je interviewovaný ten, kto môže udať smer. Preto sa odporúča pripraviť pre novinára aktuality a zaujímavé informácie, ktoré ešte nemal možnosť získať. Citlivou oblasťou je konkurencia. Tejto téme sa netreba vyhýbať, v nijakom prípade však nie je vhodná kritika, ak neexistujú presvedčivé argumenty. Radšej treba hovoriť o tom, v čom sme my lepší ako oni horší. Na záver je dobré overiť, či novinár naozaj pochopil kľúčové momenty rozhovoru. Ak vznikne situácia, že určitá informácia nie je k dispozícii alebo je problémom otázka kompetencií, treba tento fakt priznať. S novinárom si v tom prípade treba dohodnúť termín a formu dodania požadovanej informácie. Záver komunikácie s médiami tvorí autorizácia textu. Skúsený novinár sa neurazí a v dohodnutom termíne text dodá. Problém môže vzniknúť, ak to nie je ochotný urobiť alebo ak dodá informáciu, ktorá nie je úplná. Chybu treba hľadať v komunikácii, a ak je oprava väčšia, ideálne je iniciovať doplnkové stretnutie. Menšie opravy nie je problém zrealizovať telefonicky. Komunikácia nesmie byť v takom prípade agresívna, novinár a redakcia majú právo na názor a jeho vyjadrenie záleží od použitého typu žurnalistického útvaru. Ing. Dagmar Kéryová Verte, s. r. o., public relations, Bratislava |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
