|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Desať zastávok aprílovým HolandskomVšetci tvrdia, že Holandsko je krajinou bez záclon, krajina tulipánov a veterných mlynov. Je síce pravda, že mnohí Holanďania nemajú záclony. Tento zvyk vraj totiž pretrváva zo 16. storočia, keď bolo Holandsko dŕžavou španielskych Habsburgovcov. Keďže tí sa obávali odporu, aby mohli všetko kontrolovať, zakázali používať akékoľvek závesy. Dnes záclony síce nahrádzajú žalúzie či matné sklá vo výške očí, ale aj tak nevidíte ani jedného Holanďana, ktorý by sa pozrel dnu. A ešte niečo. Holandsko zďaleka nie je krajinou len s tromi na začiatku spomenutými prívlastkami. Je to aj krajina kanálov, syra, drevákov, bicyklov a šteklivo erotických uličiek. Nestačíte ani zosadnúť na medzinárodnom letisku Shiphol, ktoré ročne prijme vyše 27 miliónov cestujúcich, keď sa pod vami rozprestrie kobercová záľaha pestrofarebných tulipánov. Ráz krajiny neodmysliteľne udávajú aj kanály, ktoré na niektorých miestach s takmer geometrickou presnosťou pretínajú vlhké lány a rovinaté pasienky plné pasúceho sa dobytka a oviec. Nuž, ste v Holandsku! Do Amsterdamu je to autom resp. pohodlným vlakom zo Shipholu len pár desiatok minút. Hoci doprava je v Holandsku na naše pomery drahá, kvalitou je skutočne na vysokej úrovni. Platíte si za rýchlosť, presnosť, spoľahlivosť a hlavne čistotu. A to tak v medzimestských, ako aj mestských linkách hromadnej dopravy. Kráľovná ani parlament či vláda v Amsterdame nesídlia, zato turisti a obchodní cestujúci majú z hlavného mesta radosť. Veď z príslovečných symbolov krajiny sa ich tu prezentuje vari najviac. Galérie plné obrazov od geniálnych maliarov, obchody plné drevákov, všadeprítomné bicykle, kanály, obrovský ukážkový veterný mlyn po ceste od Rembrantovej sochy, a najmä živá erotika vo výkladoch. Tzv. Red Light District s kráskami v šteklivej spodnej bielizni, oproti ktorej je figový list priam zimným doplnkom, však nie je zďaleka jediným, aj keď je asi najznámejším. Erotických salónov, kde tieto skromne odeté služobnice lásky ponúkajú na predaj svoje zmyselné telá a iné služby, je niekoľko v každom meste, resp. každé z nich vlastní zopár takýchto uličiek lásky. Od Red Light Districtu sa však dostanete na námestie Damrak, ktoré bolo v dávnejšej minulosti tiež opradené duchom voľných mravov. Tu našli zrovnoprávnenie homosexuáli, tu sa okolo obelisku združovali prívrženci hippies a rebelujúca mládež, aj tí, čo chceli, upísaní droge, navštíviť v halucinácii iné svety. Do dráždivej mestskej arómy namiešavajú svoju príchuť aj bezdomovci, každý večer sa ukladajúci pred budovy s klimatizáciou, odkiaľ v noci sála príjemný teplý vzduch. Cyklista nadovšetko Osemstotisícový Amsterdam si žije na ploche 200 kilometrov štvorcových nepremožiteľným ruchom. Ulicami sa hemžia cyklisti, ktorí podľa prijatej legislatívy majú prednosť dokonca aj pred chodcami. Nezáleží, či ide len o cyklistom vyhradené komunikácie. Hlavnému mestu prischla prezývka Benátky Severu, a to nielen pre kontakt s morom, z ktorého prosperuje rybolov a prináša na stoly reštaurácií bohaté plody mora, ale aj preto, že na koloch postavené mesto, ktoré vyrástlo na 90 močaristých ostrovoch, je poprepájané kanálmi, tzv. grachtami. Ak sa vyberiete na plavbu malými loďami, sprievodca vám v plynulej angličtine, nemčine či rodnej holandštine porozpráva celú históriu metropoly, so všetkými pikantériami. Dokonca si po skončení plavby môžete tak, ako pri každej atrakcii tu v Holandsku, kúpiť aj Amsterdam zvečnený s vašou maličkosťou. Ponad grachty sa počas cesty dvíha niekoľko desiatok mostíkov, aj keď tých je v hlavnom meste na vyše sto kilometrov dlhých vodných trás vyše tisíc. Holanďania sú síce presní a priami v komunikácií, ale ich ďalšou črtou je, že radi relaxujú. Večer ich nájdete odpočívať pri káve či malom pive na kraji grachtov v desiatkach malých kaviarničiek s kreslami natočenými do uličky. Keby ste boli trochu neopatrní a posunuli stoličku o pár centimetrov ku grachtu, môžete skončiť v náručí ženy, ktorá si tam hovie uprostred kvetín na palube houseboatu, presne meter pod vami. Gýč alebo umenie? Ak máte pred sebou voľný víkend a chcete vidieť, ako vyzerá ruch mesta, okrem typických syrových či rybacích trhov stojí za to vidieť aj pulz trhu blšieho. V amsterdamských končinách je ich niekoľko. De Looier v starej ľudovej štvrti je plný krásnych starožitností, až si toto pomenovanie nezaslúži. Použiteľné haraburdie ponúka blší trh na Waterlooplein, ktorý bol kedysi typickým židovským trhom. Niečo krajšie na pamiatku, ale skôr v pondelok, sa dá nájsť na Noordenmarkte. No a ak hľadáte skutočne antikvariátne kúsky, potom je lepšie vybrať sa na námestie Spui v centre starého Amsterdamu, kde predavači ponúkajú unikátne knihy o umení či krásnu literatúru. Najväčšia koncentrácia starožitných obchodíkov je neďaleko Kráľovského múzea na ulici Nový Spiegelgracht. A pokiaľ máte záujem o aukčné siene, tie nájdete v Amsterdame v de Eland a de Zwaan. Samozrejme, mesto ukrýva aj vyše 7000 chránených kultúrnych skvostov. Rijkmuseum s impozantnou zreštaurovanou Rembrandtovou Nočnou hliadkou, Múzeum moderného umenia či moderné múzeum Vincenta van Gogha s niekoľkými desiatkami jeho originálov je nutné absolvovať pešo. Avšak, po ďalších skvostoch umenia sa možno plaviť aj múzejným členom. A, aby sme nezabudli, Amsterdamčania sú pyšní aj na svoju madam Tussaudovú a jej Múzeum voskových figurín. Stvoritelia vlasti Ak pokračujete z Amsterdamu viac na sever, mali by ste naraziť na najväčší skanzen veterných mlynov v Kinderdijku. Celkom 19 mlynov roztrúsených po veľkej lúke, rozčesnutej dvoma korytami riečky, vidieť totiž už z diaľky. Vznikli asi v rokoch 1722 až 1760. Dnes slúžia skôr len ako typická atrakcia pre turistov a poživeň pre ich fotoaparáty. Veď kedysi bolo najrôznejších veterných mlynov po krajine asi deväťnásťtisíc, dnes sú ich slabé dve tisícky. Veterný mlyn, ktorý v tomto zemepisnom pásme slúžil na výrobu veternej energie a vysušoval tak územia od vody, v podstate dopomohol pôvodným obyvateľom k stvoreniu vlastnej zeme. Veď aj stará citácia jedného mysliteľa hovorí o tom, že Boh stvoril Zem okrem Holandska. Holanďania si ju stvorili sami. Kým najvyšším bodom na celom území krajiny je Vaalserberg (321 metrov nad morom), presne dve tretiny Holandska ležia pod morskou hladinou. Aj preto si pôvodní domorodci vybudovali pásmo piesočnatých presypov, plavebných komôr a hrádzí, prehradili ramená riek v ústiach delt a na pomoc si vzali čerpadlá poháňané práve veternými mlynmi. Vysušovaním morského dna a ohradzovaním tak získavali ročne tisíce hektárov úrodnej pôdy. V Kinderdijku sú verejnosti prístupné už len tri veterné mlyny. Dokonca jeden z nich je obytný a jeho majiteľ veselo vyberá vstupné. Vzduch strihajú štvorramenné krídla a vytvárajú akustickú kulisu. Vo vnútri je všetko, čo postačuje na jednoduchý život. Drevený nábytok s dômyselne zabudovanými posteľami, kuchyňa, rybárske siete. Prízemie je s kupolou spojené pre Holanďanov s typicky úzkymi drevenými točitými schodmi. Sídlo spravodlivosti Sedemsto tisícový Haag je príliš útulný na to, aby sa v ňom premŕvali tisícky turistov. Je však dosť prívetivý, aby sa v ňom pocestný skutočne cítil pohodlne a bezpečne. No a dosť dôležitý na to, aby tu sídlili najvyššie orgány, na čele s kráľovnou Beatrix, ktorá napriek symbolickým právomociam stále vzbudzuje nielen úctu obyvateľov, ale najmä ostražitosť členov . Až príliš dobre si totiž pamätá akúkoľvek konverzáciu s tým-ktorým ministrom, takže dávať plané sľuby alebo zľahčovať situáciu sa im skutočne nevyplatí. Na koberec chodí aj sám premiér purpurovej koalície Wim Kok. Dominantou kráľovského Binnenhofu vo vnútornom nádvorí je Rytierska sála, ktorú vybudovali v 13. storočí. Zažila aj najväčšiu slávu Zlatého veku v 17. storočí, keď Holandsko získalo kolónie a zaradilo sa medzi najväčšie obchodné veľmoci v Európe. Bola však aj svedkom francúzskej nadvlády, keď boli v Rytierskej sále Napoleonovi vojaci. Jeho brat Ľudovít Bonaparte dokonca stál na čele kráľovstva. V tom čase zaviedli aj občiansky zákonník, ktorý donútil Holanďanov dávať si priezviská. História tvrdí, že na protest proti tomu si vraj začali dávať aj také provokujúce priezviská, ako Jožo zo Stoličky, či Jano z Poľa. Dnes sa v Rytierskej sále začiatkom septembra stretávajú obe komory parlamentu, aby si vypočuli správu kráľovnej Beatrix o plánoch vlády na nadchádzajúci rok. Mesto sa už v minulom storočí stalo dejiskom nejednej medzinárodnej konferencie a dodnes tu v Mierovom paláci sídli najvyššia inštancia medzinárodnej spravodlivosti, Medzinárodný súdny dvor. Len pár zastávok električkou od centra sídli slovenské veľvyslanectvo a po ceste do Scheveningenu narazíte aj na holandskú najnavštevovanejšiu atrakciu - Maduradom. V Gulliverových šľapajach Pri prechádzke miniatúrnym mestom či skôr miništátom (Holandsko je tu v mierke 1:25) pomenovaným po Georgeovi Madurovi sa aj dospelý stáva dieťaťom a cez detské oči sa na šiestich hektároch plochy kochá dokonalosťou napodobenín skutočných objektov, častí či jednotlivých miest, ich architektonického zladenia s inými stavbami (neraz sa stane, že sa dívate na obchody v Amsterdame, ale popri kanáli rozpoznáte utrchtské kaviarničky). V Madurodame sa skutočne cítite ako Guliver. Prejdete sa po rotterdamskom moste, pristavíte sa pri kráľovskom paláci, sídle či grandióznom chráme sv. Jána, z ktorého za desať pencí vypochoduje celý rad duchovných. O niekoľko minút už zatieňujete slnko skupinke miniatúrnych ľudí nasávajúcej bronz na pláži. Popod nohy vám občas prejde rýchlik s typickými farbami holandských vlakových dráh, v prístave pristavuje loď zo zámoria, na letiskovej dráhe madurodamského letiska roluje lietadlo spoločnosti KLM a z vtáčej perspektívy rušnú premávku na diaľnici. Hodení do akvária Ak teda pokračujete električkou až na konečnú, dorazíte do raja surfistov. Aj keď už z oboch Scheveningenských prístavov zmizli opravári sietí, má svoje čaro dodnes. Oba doky plné plavidiel lemujú okrem skladísk a debnárenských dielní najmä krčmičky a reštaurácie. Hoci je tu impozantné Múzeum lodí, nechajte si viac času na Morské múzeum. Ste tu síce hodení do tunelového akvária, ale možnosť nechať si pristáť nad hlavou žraloka alebo sa ho cez sklo dotknúť nemáte každý deň. Dvere do mora Ak vás rokovania zaženú do Rotterdamu, netreba si zúfať pri prvom pohľade na strohosť a chladnosť výzoru tohto mesta. Zo 185 metrov vysokej veže pripomínajúcej sťažeň námornej lode, ktorý je azda najvýraznejším symbolom mesta, vidieť na celý zástup žeriavov najväčšieho prístavu sveta. Ba dovidíte aj na okraj elegantnej panorámy miliónového Rotterdamu v delte Rýna a Maasu. Pretína ju sústava dokov, mól a prekladísk, tiahnuca sa v dĺžke 40 kilometrov smerom k moru. Cez ruky mamutieho prístavu Europort prejde ročne 300 miliónov ton tovaru. Práve more a rieka Rýn dopomohla mestu k obchodovaniu. Holanďania dokázali tento dar prírody využiť natoľko, že dnes patria k najprosperujúcejším v Európe. Rotterdamská, pomerne moderná architektúra, má svoj dôvod v nešťastí druhej svetovej vojny, po ktorej zostali nezbombardované len objekty. Aj vy si určite všimnete, že avantgardnosť architektúry s presklenosťou mrakodrapov za každú cenu presúva toto mesto skôr na americký kontinent. Tu sa písala história Pokračovaním v smere po prúde Rýna sa dostanete do samotného srdca Holandska. Utrecht síce obchodne nie je najtypickejšie mesto, ale patrí k najvýznamnejším náboženským centrám so svojou dominantou - Dómom, najvyššou katedrálou v Holandsku merajúcou 112 metrov, a rovnako v akademických kruhoch svetovo preslávený Univerzitou. Aj keď kľúčovým rokom pre mesto bol rok 696, história sa predsa len písala 23. januára 1579, kedy Spojené severské provincie podpísali zmluvu, tzv. Utrechtskú úniu, na základe ktorej sa oficiálne spojili proti španielskej nadvláde. Dnes žije mesto rušným študentským životom, dvakrát do týždňa je tu rybí trh, po grachtoch, zošitými spolu niekoľkými desiatkami mostov, sa premávajú malé turistické lode a raz do mesiaca je v centre nejaký hudobný festival. A najhlavnejšie: z Utrechtu je na každú stranu k hraniciam asi tak dve hodiny jazdy autom. Verný Európe Maastricht, to už je niečo iné. Hoci sa toto 120 tisícové mestečko dostalo do povedomia Európanom skôr len vďaka historickej Dohode o Európskej únii zo 7. februára 1992, kompaktnosť metropoly Limburghska s centrálnym námestím je skutočne iná. Európska. Desiatky malých hotelíkov vyzdobených modrými vlajkami s hviezdičkovým lemovaním vytvárajú nad mestom až atmosféru nebeskej glorioly. Hocako, v reštauráciách budete svedkom prezentácie kulinárskeho umenia a za pozornosť stojí obedňajšia prechádzka s hlavou v oblakoch. Maastricht je totiž z pamiatkarského hľadiska centrom nielen dvoch desiatok múzeí, ale aj dvoch tisícok historických budov, z ktorých rovných 1590 je chránených zákonom. To, že od Bruselu ho delia len dve hodinky cesty autom, robí mesto príťažlivejším centrom európskeho diania. Aké teda je? Tu naše putovanie skončíme, hoci by sa dalo o Delfte, Goude, Haarleme, Leidene, Gröningene či ďalších malých a väčších mestách tiež veľa napísať. Zdá sa však, že nielen členité horstvá, ale aj rovina, akou je Holandsko, má svoje čaro. Navyše, ak ju z mnohých strán olizuje more dosiva splývajúce s horizontom. Slávka Blazseková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
