Podpora exportu stále nulová
Pojem podpora exportu by mal obsahovať súbor opatrení zameraných na to, aby sa zvýšila exportná schopnosť slovenskej ekonomiky. Mali by to byť nástroje, ktoré napomáhajú producentom vyvážať tovar, alebo služby, s ktorými by sa uplatnili na zahraničných trhoch. Zoskupenie ZPA Křížik Prešov exportuje 80 percent produkcie, v tomto roku sú pripravení exportovať objem 800 - 900 mil. Sk. Ako ale zdôrazňuje prezident spoločnosti, Ing. Stanislav Čorej, podporu exportu však nepociťujú. Nenašli sme nijakú možnosť, ktorá by nám umožňovala zvýšiť konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch, samozrejme, vynímajúc prirodzené nástroje, ako je cena či kvalita predávaného tovaru a služieb spojených s predajom. Podpora exportu v tomto štáte je prakticky nulová. Inštitúcie vytvorené špeciálne na podporu exportu podľa Ing. S. Čoreja neplnia svoju úlohu dostatočne: Činnosť Fondu na podporu vytvárania propagačných materiálov, marketingové prieskumy, misie a podobne. To čo naši výrobcovia však potrebujú, je finančná pomoc pri zabezpečovaní exportu, ako financovanie exportu, záruk, poistenie exportu a podobné nástroje, ktoré sú všade vo svete bežné a pravidelne sa s nimi v zahraničí stretávame. Jedna z inštitúcií, špeciálne na to určená, bola Eximbanka. Dnes po niekoľkých rokoch jej existencie, musím konštatovať, že táto banka neplní účel, na ktorý bola vytvorená. Je samozrejmé, že nemám k dispozícii všetky údaje, a zoznam všetkých prípadov, ktoré Eximbanka riešila, môžem však vychádzať z vlastnej skúsenosti iných podnikateľov, ktorí sa pokúšali získať podporu pri zabezpečovaní exportných prípadov a neuspeli a neuspievajú i naďalej. Spomeniem aspoň prípad, keď Eximbanka odmietla pomoc pri vystavovaní záruky našej firme, pričom záruka bola na slovenské pomery krytá dobre, viac ako na 300 percent. Podotýkam, že išlo o záruku na kontrakt, pri ktorom už bol otvorený akreditív. Napriek tomu neboli schopní záruku vystaviť. Toto sú prípady, ktorými by sa mali orgány Eximbanky, prípadne aj vláda, pokiaľ jej záleží na zvyšovaní exportu, zaoberať, pretože nie je možné, aby úplne jasné prípady Eximbanka nezvládala. Aj sám guvernér Eximbanky, nemôže predsa konštatovať, že banka je ešte stále v rozbehu. Eximbanka vznikla v roku 1997 a súčasné vedenie sa predsa nemôže schovávať za prípadné chyby vedenia predchádzajúceho. Ako upozornil prezident ZPA Křížik, okrem priamej podpory, nepriamym nástrojom pomoci exportérom je úprava daňovej sústavy. Tá by podľa neho mala vychádzať zo spôsobu, ktorým boli vytvorené zdaňované zdroje: Nemôže byť jedno, či zisk bol vytvorený importom a spotrebou devízových prostriedkov, alebo naopak, firma vyviezla priemyselnú alebo duševnú produkciu z tohto štátu, za ktorú doviezla devízy, pričom boli vytvorené pracovné miesta a bol zabezpečený technický rozvoj. Napriek tomu naša daňová sústava tieto fakty nerešpektuje. Dozrel čas, aby sa pri reštrukturalizácii daňovej sústavy na tieto skutočnosti prihliadalo. Ďalšou oblasťou, ktorá má vplyv na podporu exportu je podľa jeho slov konkrétna politika vlády: Je pozitívne, že sa vláda snaží veľmi rýchlo napredovať smerom k EÚ, čo z exportného hľadiska znamená odbúranie mnohých prekážok. Posilniť by však mala oblasť diplomacie: Pri zabezpečovaní exportu sa často stretávame s prípadmi, keď diplomacia veľmi výrazne podporuje exportné aktivity svojej krajiny hoci určité konvencie zabraňujú diplomatom konať v tomto smere. Napriek tomu sa výrazne angažujú pri presadzovaní investícií, alebo zabezpečovaní exportu zo svojich krajín. Tu ešte sú veľmi výrazné medzery v činnosti našej diplomacie, ktorá by mala viac orientovať svoje aktivity aj týmto smerom, uzavrel Ing. Stanislav Čorej. Veronika Fitzeková
|
