|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 27.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Čaro Orientu pretrvávaTurecké filmy, maghribské a izraelské knihy, univerzitné prednášky o krajinách Levanty, predmety z dôb osmanskej kultúry, snenie o háremoch a exotické zmyselnosti... Neokolonializmus, alebo uznanie doteraz odmietanej civilizácie? Aký význam vlastne budú mať všetky tie orientálne vecičky, ktoré v poslednom čase pôsobia nielen na zmysly stále väčšieho počtu ľudí, ale aj na ich peňaženky, pretože prevláda názor, že kto sa zamerá na Orient, vždy dobre investuje? Keď sa pred časom konala v Londýne dražba pod názvom Osmania a Orientálci bola pre aukčnú sieň Christie´s mimoriadne úspešná. Tri a pol milióna libier tu za niekoľko dní utratili návštevníci za vzácne obrazy, keramiku, zbrane a stolíky z obdobia rozkvetu osmanskej ríše. Najviac išli na odbyt žánrové obrazy, hrobky káhirských kalifov, zbrane... Popri množstve diel indických a pakistanských spisovateľov a spisovateliek, ktoré v poslednom čase obohacujú knižný trh, nedávno zaujala publikácia vydaná Britským múzeom Ako čítať hieroglyfy, ktorú spísali dvaja profesori-popularizátori. V krátkom čase bez reklamy a recenzií sa predalo tridsaťpäť tisíc výtlačkov. Prekvapením bol aj úspech talianskeho filmu Soaré v Háreme. Opisuje príbeh lásky medzi čiernym eunuchom a bielou favoritkou posledného sultána, ktorý sa odohráva v najtajnejších priestoroch paláca. Lascívny film plný zmyselnosti zámerne napodobňuje obrazy s orientálnou tematikou z konca devätnásteho storočia, ktoré sú súčasťou francúzskych a talianskych zbierok. V Taliansku vzbudila pozornosť Alžírčanka Yasmina Khadraová, čierna autorka románov. Najobľúbenejšou spisovateľkou sa stala možno preto, že píše otvorene, alebo preto, že je osobou neurčitej identity a čitateľom sa neurčitosť zvyčajne páči. Libanonský románopisec Amin Maalouf sa zaradil do okruhu úspešných spisovateľov vďaka svojmu dielu Prístavy Stredného východu, čo je pol storočie rodinnej ságy odohrávajúcej sa medzi Istanbulom a Damaskom. Zostane iba pri módnej záležitosti, alebo je orientalimus druhého tisícročia novým a posledným útokom západného imperializmu na východnú kultúru? Útokom Západu neuspokojeného vojnami, bombardovaním a inváziami, ako tvrdí Rana Kabbaniová, lektorka na Jesus College v Cambridge a autorka knihy Imperialistická fikcia. Jej neľútostná stopäťdesiatstránková polemika je historickým výkladom o tom, ako Západ od roku 1700 do dnešnej doby objavoval a opisoval Orient. Robil a robí to dodnes pokryteckým a odsúdeniahodným spôsobom, tvrdí Kabbaniová, ako nadradený vlastník plný rasových predsudkov a sexuálnych chúťok. Návrat k orientalizmu nemá nič spoločné s novou formou kolonializmu, oponuje jej Giovanna Bertazzoniová, umelecká poradkyňa aukčnej siene Christie ´s. Presvedčila sa, že napríklad v rámci kultúrnych výskumov, ktoré úspešne prebiehajú v Spojených štátoch, sa vedci snažia vystihnúť špecifickosť jednotlivých kultúr. Výsledkom je nová a správna forma záujmov o rozmanité kultúry, zvedavosť, ktorá v sebe neskrýva žiadne postranné úmysly a vyznačuje sa takmer nábožným rešpektom ku kultúram tých druhých. Je to fenomén, ktorý sa zrodil v polovici osemdesiatych rokov a v deväťdesiatych nabral na sile. Štúdiu východných kultúr a umenia sa venuje mnoho odborníkov. Popri výstavách, múzeách a esejistike bezpochyby poznamenáva orientalizmus aj každodenný život. Novému trendu sa rýchlo prispôsobili aj návrhári suvenírov. V obchodoch sa objavujú orientálne predmety i dokonalé napodobeniny iznickej keramiky, pýchy Vysokej porty (sultánska rezidencia) v šestnástom a sedemnástom storočí. A tak umelci, ktorí žili na Strednom východe pred mnohými rokmi, skutoční géniovia drobných remesiel, nielenže určujú smer, ale ovplyvňujú aj vkus širokých vrstiev. (mb) Ilustračné snímky |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |