USA plné paradoxov
Vysoký deficit zahraničného obchodu a služieb USA verzus silný dolár - tento paradox už dlhší čas zamestnáva pozornosť analytikov, ktorí veria, že priepasť medzi importom a exportom by sa mala uzavrieť stratami dolára. Tento samoliečiteľný mechanizmus však od určitého času nefunguje: Napriek rekordnému deficitu sa totiž dolár stále zhodnocuje. Bilancia kapitálu vládne obchodnej bilancii, uviedol možnú príčinu E. von Böhm-Bawerk. Musíme sa preto pozrieť na bilanciu kapitálu, aby sme rozumeli týmto pohybom. Posledná kríza v juhovýchodnej Ázii je na to dobrým príkladom. Tamojšie krajiny totiž zapojili svoje meny na dolár. Vysoká domáca miera sporivosti však nestačila, aby sa uspokojil hlad po investíciách. Úroky rástli a kapitál prúdil. Kapitál sa dostával domácim investorom, ktorí zaň kupovali investičné a spotrebné tovary aj v zahraničí. Tým sa domáca priepasť medzi pripravenosťou investovať a spotrebúvať a výkonovou bilanciou uzavrela. Vývoj v južnej Ázií sa však neskončil happy endom, keďže prichádzajúci kapitál sa použil aj na financovanie pochybných projektov. To bolo hlavným hnacím motorom prehrievania ich ekonomík. Krajiny sa snažili brániť svoje meny, ale márne. Meny sa zrútili, špekulatívna bublina spľasla. Hoci je situácia v USA odlišná, aj tu prebiehajú podobné procesy - dynamický rast hospodárstva, nízka vnútorná sporivosť, príťažlivé úrokové sadzby. Obrátenie toku kapitálu v súvislosti s mnohokrát deklarovaným rastovým potenciálom eura je však nepravdepodobné. Čo sa však stane, ak to strhne so sebou dolár? Krehká japonská konjunktúra sa zlomí, južná Ázia sa dostane do druhej krízy, hlinený kolos Čína sa zrúti. Ničivé vlny sa pravdepodobne nezastavia pred eurolandom, ktorému v poslednom čase chýba flexibilita. Krach americkej hospodárskej konjunktúry by sa tak stal hodinou pravdy pre euro. (TASR/nm)
|
