Hospodársky denník
USD45,193 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,412 Sk
CZK1,147 Sk
  Štvrtok  27.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Kto sa zmocní 21. storočia?


Číňania tvrdia, že prvú polovicu si ešte rezervujú USA a EÚ Keď uprostred 80. rokov krajina vychádzajúceho slnka dostihla v HDP na hlavu USA, japonské automobilky začali likvidovať detroitskú veľkú trojku a japonský kapitál, využívajúc astronomický dlh Spojených štátov 600 mld. USD voči Japonsku odštartoval výkup amerických mrakodrapov a cenných papierov, začalo sa hovoriť, že budúce storočie si padne do náručia so západným Pacifikom. Podporili to ekonomické skoky ázijských tigrov a neskoršie, v prvej polovici 90. rokov dvojciferné prírastky čínskej ekonomiky, ktoré v časovom diapazóne ôsmich rokov zdvojnásobili HDP Ríše stredu. Zdalo sa, že je rozhodnuté. Potom však nastúpil čas americkej stratégie. Wall Street nechal padnúť trh nehnuteľností, čím prišli Japonci o rozhodujúcu časť svojich realitných investícií v USA a japonské banky o stovky miliárd USD pôžičiek realitným firmám. Bankový sektor v Japonsku sa takmer zrútil a niektorí finančníci v slzách spáchali harakiri. Tokio sa dodnes z toho nespamätalo. Washington multimiliardovou pôžičkou zachránil Chryslera. V roku 1997 americké hedge-fonds, kapitáloví špekulanti, v tichom súznení s Medzinárodným menovým fondom dospeli k názoru, že v postkomunistickej ére už nie je dôvod držať nad vodou patriarchálnu a klientelistickú ekonomiku Ázie a radikálne drgli do jej finančnej štruktúry. Stačilo zopár mesiacov, aby sa tigrí zázrak pominul a s ním aj dvojciferné čínske hospodárske prírastky, živené dovtedy najmä exportom. Na scénu energicky vstúpil internet, IT a s nimi americká éra „novej ekonomiky“. Amerika sa na vlnách globalizácie vzdialila nielen Ázii, ale aj Európe. Jej HDP vyše 8 biliónov USD, hoci spočíva na ešte neoverenom fundamente informačnej ekonomiky, sa radikálne odpútal pred pelotónom konkurentov. Japonsko dosahuje dve pätiny tejto veličiny, čínske HDP vykázalo vlani mierny presah cez 1 bilión USD. Ako je to teda s ázijským storočím? Dejiny, pravda, hovoria, že hegemoniálne ríše nie sú večné, v tomto smere nemožno hovoriť o Fukuyamovom „konci dejín“. Bola čínska Ríša stredu, bolo Rímske impérium, boli časy koloniálnych impérií Portugalska, Španielska, Holandska, Francúzska, nad britskou koloniálnou ríšou slnko nezapadalo, potom nastúpila bipolarita USA a ZSSR, po studenej vojne stúpa k zenitu éra Spojených štátov. V čom spočíva americký náskok a aké sú šance iných veľmocí vystriedať americkú globálnu domináciu? S touto otázkou sa na stránkach Beijing Review zaoberajú dvaja čínski politológovia, Jan Süe-tung, riaditeľ Centra zahraničnopolitických štúdií Čínskeho ústavu súčasných medzinárodných vzťahov a Ma Šeng-žung, zástupca šéfredaktora tlačovej agentúry Sinchua. Ich závery sú veľmi opatrné v otázke vystriedania USA na čele svetového ekonomického a politického vývoja či už Čínou, alebo regiónom južnej a východnej Ázie. Čína v predinformačnej ére
Čínski učenci vychádzajú z faktu, že Čína ešte neprekročila hranicu, oddeľujúcu industriálnu spoločnosť od spoločnosti informačnej. Industriálna spoločnosť sa podľa nich delí na tri etapy – pracovne intenzívnu, kapitálovo intenzívnu a technologicky intenzívnu. Zatiaľ čo Čína sa nachádza v technologicky intenzifikačnej fáze, USA a západné krajiny vstúpili do informačného veku. Bude teraz záležať na tom, či Čína absolvuje svoj program štyroch modernizácií (agrárnej sféry, priemyslu, obrany, vedy a technológií), čo by ju kvalifikovalo do klubu informačnej a vedomostnej ekonomiky. Ak sa to Pekingu podarí v plánovanom termíne – prostriedok 21. storočia – čínsky HDP bude trojnásobný ako má dnes USA, teda 24 bilióny USD, zatiaľ čo dnes tvorí len osminu amerického. Čínske vedenie dospelo pred piatimi rokmi k pochopeniu, že je nevyhnuté revitalizovať spoločnosť vedou a technológiou. Avšak až vlani sa presadil smer znalostnej ekonomiky, ktorý sa odohrá hospodárskou reštrukturalizáciou a radikálnym rozšírením terciárnej sféry. Znalostná ekonomika je v USA nositeľom 75 % HDP – akcie, právna služba, zábava, finančný a internetový biznis. Ak sa, podľa čínskych politológov Čína dokáže zaradiť do tejto ekonomiky, môže sa stať v 21. storočí svetovým centrom. Široká inovácia sa pri tom musí opierať viac na znalostný faktor ako na nadšenie a uvedomenie. Kľúčom je rozvoj a zdokonalenie školstva i ďalšieho vzdelávania. Investície do školstva
Doteraz Peking nevenoval dosť pozornosti znalostným problémom. V priemere sa na vzdelanie v Číne vynakladá na osobu ročne 45 USD; v porovnaní s americkými 2304 USD je to len jedna pätdesiatina. Kórejská republika sa modernizovala najmä vďaka tomu, že už 17 rokov vynakladá na vzdelávanie 20 % štátneho rozpočtu. Čína nemá iné východisko, ako poskytnúť 80 % mladých ľudí stredné a vysoké vzdelanie, ak chce naskočiť do expresu budúcnosti. USA už veslujú v novej ekonomickej etape, spočívajúcej skôr na striedaní produktívnych faktorov ako na prírodných a sociálnych vedách a orientujú sa viac na vedomostné faktory ako na technológiu a kapitál. Podľa čínskych expertov preto majú USA naďalej veľký potenciál rastu. Rozhodne to, ako rýchlo Čína využije svoje skúšobné obdobie systémových reforiem v politike a hospodárskej stratégii. A, pravdaže, kto z obidvoch veľmocí urobí menej chýb a bude pohyblivejší. Reálna úvaha hovorí zreteľne v prospech USA v spojení s ďalším ekonomickým gigantom, Európskou úniou (HDP tiež 8 biliónov USD a už dnes o 100 miliónov ľudí viac ako majú USA). Čínskych 1,3 mld. obyvateľov je skôr nevýhoda, najmä ak vyše polovice územia tvoria neobývateľné púšte a veľhory. Aj v prípade, že ázijské tigre sa znovu dostanú na rýchlu dráhu, predstavujú malé pivo. Ázia, to je najmä Čína a India. India robí pokroky v aeronautike, atómovej technológii a v softvére, jej integrovaná sila je však veľmi malá. Trend a riziká
Nadchádzajúce storočie teda hovorí, podľa čínskych expertov, skôr pre prospech euroamerickej hegemónie. Tento atlantický komplex dvíhajú hore všetky moderné technológie a diktuje svetu pre seba výhodný medzinárodný hospodársky poriadok. Globalizácia je predovšetkým výhodná pre Západ, málo pre rozvojové krajiny. Otvorene to potvrdzuje hrozba USA, že sa stiahne zo Svetovej obchodnej organizácie, ak sa tá nebude vyvíjať podľa vôle a záujmov Spojených štátov. Severoatlantický región disponuje tiež výraznými výhodami v politike. Zatiaľ čo čínska armáda má techniku z 80. rokov, krajiny NATO disponujú najmodernejšou výzbrojou a pakt sa mocensky rozširuje na východ, držiac v šachu Rusko a USA cez Japonsko, Kórejskú republiku a Taiwan zasa Čínu. Tento politický vplyv ochromuje dokonca OSN, bez ktorej súhlasu NATO operuje. Hlásia sa však aj opačné trendy. Euroamerická „nová ekonomika“ spočíva na značnom precenení burzovej kapitálovej expanzie a internetizácie, čo je krehká a riskantná báza. Navyše vysoká fáza rozvoja musí rátať s následným spomalením rozvoja. Ďalší rozvoj bude závisieť od pokroku v genetickom inžinierstve, informatike a využitia kozmického priestoru. Naopak Ázia naberá znovu dych a India sa blíži k čínskemu tempu. Komparácia pre prvú polovicu 21. storočia hovorí v prospech USA a Európy, trendy sa však budú meniť a druhá polovica storočia zostáva otvoreným príbehom. Jaroslav Brabec
Snímka autor

počasie

Počasie, prevládajúce na našom území, má zväčša priaznivý a povzbudzujúci vplyv na meteosenzitívnych ľudí. Pozitívne sú účinky na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Spánok je pokojný a osviežujúci. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily - majú sa vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresom. Je tendencia k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia, citliví na počasie, môžu reagovať sklonom k migrénam a miernym pocitom závratu. Ojedinele v ranných hodinách možnosť zvýšenia niektorých dýchacích ťažkostí. n Zajtra predpokladáme pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí, prípadne slabé zníženie výkonnosti a koncentrácie. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, popoludní pri zväčšenej oblačnosti ojedinele prehánky, alebo búrky. Najvyššia denná teplota 22 až 26, v severných okresoch okolo 20 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade cez deň juhovýchodný vietor 3 až 7 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. n V piatok a sobotu bude prevažne polojasno. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v dolinách miestami okolo 6, najvyššia denná 23 až 27, na severe okolo 21 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.40 a zapadne o 20.00 hod.

Amsterdam dážď17
Aténypolooblačno25
Belehradpolooblačno24
Berlínpolooblačno20
Bratislavapolooblačno24
Brusel dážď16
Budapešťpolooblačno24
Bukurešťpolooblačno17
Frankfurtpolooblačno20
Helsinkipolooblačno17
Istanbuloblačno22
Kodaňoblačno15
Kyjevoblačno21
Lisabonpolooblačno18
Londýnprehánky15
Madridoblačno20
Milánopolooblačno21
Moskvapolooblačno24
Oslodážď10
Paríždážď17
Prahapolooblačno20
Rímpolooblačno24
Sofiaoblačno16
Štokholmoblačno12
Varšavapolooblačno21
Viedeňpolooblačno23
Záhrebpolooblačno23
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.