Hospodársky denník
USD45,193 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,412 Sk
CZK1,147 Sk
  Štvrtok  27.Apríla 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Srbsko - znova sa zaľúbite

Bezprostredne pred rozpadom SFRJ bolo v roku 1990 v Srbsku registrovaných 881 100 turistov. V roku 2000 to bolo len 165 398 turistov. Tieto čísla najlepšie hovoria o tom, že v posledných rokoch 20. storočia záujem zahraničných hostí o krajinu značne upadol. Dnes sa však Srbsko, vďaka zmenám, ktoré priniesli ekonomickú a politickú stabilitu, stáva znova obľúbenou turistickou oblasťou.

Belehrad

Vo svete existujú mestá, cez ktoré môžete chodiť s turistickým sprievodcom aj pol storočia. Na rozdiel od nich Belehrad rýchlo mení svoju podobu. Jeho tvar nemenili len vojny, ale aj čas a civilizácia. Mesto sa rozširovalo, dvíhalo do výšky, zväčšoval sa počet obyvateľov. Dnešný Belehrad, hlavné mesto Srbskej republiky, je moderné stredoeurópske mesto, ležiace v ústí rieky Sáva do Dunaja, v pestrom prírodnom spojení stredoeurópskej, balkánskej a podunajskej oblasti. O kontinuite života a civilizácie svedčia aj mnohé kultúrno-historické pamiatky, z ktorých najznámejšia je pevnosť Kalemegdan z obdobia starého Ríma. Svojím kultúrnym životom sa Belehrad nachádza medzi veľkými európskymi metropolami. Mesto s 50 múzeami, 25 galériami, s 30 divadlami, s desiatkami knižníc, s niekoľkými medzinárodnými festivalmi, s dvoma univerzitami a vyše 900 športovými objektmi, s veľkým počtom parkov a výletných miest je najrozvinutejším kultúrnym a turistickým centrom Srbska. Belehrad ponúka vyše 7000 hotelov a penziónov a tiež veľký počet kongresových hál a 13 výstavných

Kúpeľné mestá

Kúpeľné mestá v Srbsku zriadili ešte starí Rimania. Zvyšky rímskych kúpeľov sú v súčasnosti chránenými pamiatkami v mnohých mestách. Kúpeľné srbské mestá sú veľmi atraktívnymi turistickými oblasťami vďaka svojmu bohatstvu minerálnych vôd a ideálnej klímy. Kúpeľný turizmus sa neviaže iba na liečenie, ale ponúka oddych, rekreáciu, zábavu, šport a iné kapacity. Medzi najznámejšie kúpeľné mestá, v ktorých sa nachádza viac ako 20 rehabilitačných miest, patrí Sokobanja, Niška Banja, Maturaška Banja, Bukovička Banja, Selters a Prolom Banja. Srbsko sa nachádza medzi tými málo krajinami nielen v Európe, ktoré vlastnia štyri prírodné liečivé faktory - vodu, blato, plyn a vzduch. Takéto bohatstvo s viac ako tisíckou liečivých prameňov robí so Srbska oázu zdravia v Európe.

Kopaonik

Vhodná geografická a klimatická poloha robia so stredísk v hornatej oblasti ideálne centrá pre zimný a letný turizmus. Najznámejším miestom je lyžiarske centrum Kopaonik s vrchom Pančevič (2017 metrov) a so 6000 lôžkami v hoteloch a apartmánoch, so 60 kilometrami zriadených lyžiarskych trás, spojených systémom 21 lanoviek. Kopaonik je metropolou snehu a lyžovania s piatimi hviezdičkami, ako aj centrom plaveckých bazénov, tenisových kurtov, športových hál a kongresových dvorán. Je to miesto, ktoré žije vo všetkých štyroch ročných obdobiach. Množstvo starých pamiatok a hradov, stredovekých kláštorov a kostolov, bazárov, vinohradov a ciest tohto národného parku je ako stvorených pre fotografické safari.

Pamiatky

Možnosti kultúrneho a cirkevného turizmu v Srbsku sa nachádzajú v stredovekých kláštoroch zriadených v období medzi 12. a 17. storočím. Nádherné pamiatky ležia od Fruške Gore na severe krajiny cez dolinu rieky Morava a Ibra po Kosovo a Metohiju. Srbské stredoveké kláštory sú symbolmi krajiny, srbskej duše a aj mnohotvárneho umenia. Fresky v Studenici, Mileševe, Sopočanoch, Dečanoch, Gračanici a ostatných 200 kláštoroch a kostoloch predstavujú nádherné umenie nielen na Balkáne.

počasie

Počasie, prevládajúce na našom území, má zväčša priaznivý a povzbudzujúci vplyv na meteosenzitívnych ľudí. Pozitívne sú účinky na telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Spánok je pokojný a osviežujúci. Osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily - majú sa vyhýbať nezvyčajnej námahe a stresom. Je tendencia k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia, citliví na počasie, môžu reagovať sklonom k migrénam a miernym pocitom závratu. Ojedinele v ranných hodinách možnosť zvýšenia niektorých dýchacích ťažkostí. n Zajtra predpokladáme pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí, prípadne slabé zníženie výkonnosti a koncentrácie. (zč)

n Dnes bude jasno až polojasno, popoludní pri zväčšenej oblačnosti ojedinele prehánky, alebo búrky. Najvyššia denná teplota 22 až 26, v severných okresoch okolo 20 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade cez deň juhovýchodný vietor 3 až 7 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m 10 stupňov. n V piatok a sobotu bude prevažne polojasno. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v dolinách miestami okolo 6, najvyššia denná 23 až 27, na severe okolo 21 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.40 a zapadne o 20.00 hod.

Amsterdam dážď17
Aténypolooblačno25
Belehradpolooblačno24
Berlínpolooblačno20
Bratislavapolooblačno24
Brusel dážď16
Budapešťpolooblačno24
Bukurešťpolooblačno17
Frankfurtpolooblačno20
Helsinkipolooblačno17
Istanbuloblačno22
Kodaňoblačno15
Kyjevoblačno21
Lisabonpolooblačno18
Londýnprehánky15
Madridoblačno20
Milánopolooblačno21
Moskvapolooblačno24
Oslodážď10
Paríždážď17
Prahapolooblačno20
Rímpolooblačno24
Sofiaoblačno16
Štokholmoblačno12
Varšavapolooblačno21
Viedeňpolooblačno23
Záhrebpolooblačno23
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.