Dobrá správa znie: vraj nebudú zvyšovať dane

Vláda zaznamenala pokrok v diskusii o rozpočte roku 2001
Vláda včera na svojom rokovaní po dlhšom váhaní a odklade konečne bližšie konkretizovala údaje a východiská štátneho rozpočtu na rok 2001. Za jednu z najdôležitejších správ pre podnikateľský sektor treba považovať záväzok kabinetu M. Dzurindu, že na budúci rok nezavedie nové dane (s výnimkou nahradenia mimoriadnych odvodov daní z monopolov). Otázne však je, či sa v záujme zachovania stanoveného schodku nezvýšia spotrebné dane, tak ako to bolo tento rok. Aj napriek sympatickému (či nevyhnutnému) záväzku, si však vláda nejednoznačným konštatovaním ponechala otvorené zadné dvierka... Budúcoročný rozpočet bude vychádzať z rastu HDP na úrovni 3,2 až 4,5 % a priemernej miery inflácie od 6,8 až 7,2 %. Celková úroveň HDP v bežných cenách by v roku 2001 mala dosiahnuť 930 mld. Sk. Zhoda vo vládnom kabinete pri zostavovaní parametrov rozpočtu zatiaľ nepadla v otázke očakávanej nezamestnanosti. Jej úroveň v budúcom roku by podľa MF SR mala predstavovať 13,1 až 14,8 %. Ako však tento údaj z doterajšej úrovne 20 % dosiahnuť, o tom sa konkrétne nehovorilo. Vláda zrejme počíta s vynaložením 2,3 mld. Sk zo štátneho rozpočtu na projekt verejnoprospešných prác, ktoré chce odštartovať v tomto roku. Ak však za obdobie jeho trvania - šesť mesiacov - nedôjde k oživeniu ekonomiky a zostane iba pri administratívnych opatreniach na zníženie miery nezamestnanosti, potom vláda nemá reálnu šancu dosiahnuť uvedených 13 až 14 percent. Deficit verejných financií by sa v roku 2001 mal pohybovať v rozpätí 32,5 až 37,2 mld. Sk (3,5 až 4,0 % HDP). Schodok štátneho rozpočtu by z tejto sumy mal predstavovať 22,5 až 27,2 mld. Sk (2,4 - 3,0 % HDP). V oboch prípadoch sa teda SR bude usilovať dodržať medzinárodnými finančnými inštitúciami stanovené limity deficitov. Vládny kabinet sa až prekvapujúco ľahko včera dopracoval k uvedenému schodku štátneho rozpočtu po tom, ako ministerka financií B. Schmögnerová niekoľko týždňov šokovala verejnosť rečami, že rok 2001 bude pre ekonomiku veľmi ťažký a schodok štátneho rozpočtu dosiahne 70 až 100 mld. Sk. Problém však nebude asi taký jednoduchý a ako sa na prvý pohľad po včerajšom rokovaní vlády zdá, zrejme ide iba o politické upokojenie situácie. Pretože sami členovia vlády komentovali strašenie ministerky financií ako problém, ktorý sťažuje rokovania so Svetovou bankou o poskytnutie pôžičky na reštrukturalizáciu bánk. Kľúčom sú výdavky
Podľa I. Mikloša stále nenastala zhoda v tom, aké opatrenia na elimináciu hroziaceho schodku vláda prijme. O tejto otázke budú teda ešte nasledovať ďalšie diskusie. I. Mikloš sa v tejto súvislosti vyslovil za zvýšenie efektívnosti vyberania daní a eliminovanie niektorých výdavkov, ktoré sú podľa neho zbytočné. Medzi ne zaradil niektoré transfery do ekonomickej sféry, napríklad výdavky na štátne garancie, časť dotácií či financovanie aplikovaného výskumu. Dodržanie stanoveného schodku bude vo veľkej miere záležať na redukcii výdavkov. V tom má I. Mikloš pravdu, pretože ako včera naznačilo rokovanie vlády, príjmy na budúci rok by mali zostať na tej istej úrovni ako v tomto období: 183,8 mld Sk (tento rok 183,5 mld. Sk). Preto dosiahnutie predpokladaného schodku 22,5 až 27,2 mld. Sk bude závisieť od redukcie výdavkov, a teda od úspešnosti reformnej politiky vlády. Pomoc z privatizácie
Keďže táto zatiaľ pokrivkáva, kabinet M. Dzurindu si otvoril cestu k použitiu výnosov z privatizácie v rámci štátneho rozpočtu nedávnou novelou zákona o veľkej privatizácii. A že ju aj využije, to dokazujú úvahy zo včerajšieho zasadania vlády. Na budúci rok chce v rozpočte použiť asi 20 mld. Sk z privatizačných výnosov. Z toho suma 15 mld. Sk by sa mala použiť na splácanie vládou garantovaných úverov a zvyšok na splátky štátneho dlhu. Uvedených 20 mld. Sk by mala vláda získať z predaja časti Transpetrolu, VÚB, IRB a Slovenskej sporiteľne. Otvorenou zostáva otázka výnosu z privatizácie Slovenských elektrární a Slovenského plynárenského priemyslu. Takže aj napriek výhradám odborníkov a medzinárodných finančných inštitúcií, že výnosy z privatizácie by mali smerovať predovšetkým do reformných opatrení, včerajšie rokovanie naznačilo, že vláda nebude mať zábrany túto zásadu porušiť a pomôcť si tak v neschopnosti ministrov jednotlivých rezortov znížiť ich výdavky. Paradox či nedôslednosť?
Aj keď včerajšie rokovanie vlády riešenie niektorých problémov súvisiacich z rozpočtom na rok 2001 naznačilo, nemožno povedať, že by ich uspokojivo vyriešilo. Kľúčové výdavky zostávajú stále zahalené rúškom tajomstva a bez povšimnutia nemožno obísť ani fakt, že nebudú rásť príjmy. Ak zoberieme do úvahy fakt, že vláda predpokladá rast HDP od 3,2 do 4,5 %, tak istý index rastu aj v príjmoch by sme predsa mali zaznamenať. Buď ide o číselný omyl, alebo si MF SR ponecháva otvorené zadné dvierka pri definitívnom stanovení tejto hodnoty. Táto úvaha platí o to viac, že daň z príjmu za prvý štvrťrok 2000 sa vysoko prekročila a ako politicky avizoval I. Mikloš, verí, že ziskovosť firiem rastie. Kam sa potom stratia na budúci rok nimi odvedené dane? Peter Višváder