|
|
||||||||||||||||
| Piatok 28.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
"Objavený" sviatok?Eleonóra Bujačková Skúste si zahrať takú jednoduchú hru. Bez veľkého premýšľania povedzte, čo si predstavujte pod dátumom 1. máj. Tí zdatnejší v histórii si pripomenú napríklad 1. máj 1919, keď bola likvidovaná vojskom ústrednej berlínskej vlády Bavorská republika rád, či prvomájový deň roku 1924 na ostrove Chuang-pchu pri Kantone, keď založili vojenskú akadémiu na výchovu veliteľských kádrov. No väčšinou si pod týmto dátumom predstavujeme 1. máj ako niekdajší Sviatok práce. A hoci už v transformujúcich sa porevolučných rokoch sme naň radšej zabudli, kde-tu ktosi predsa len pripomínal, že jeho korene siahajú do roku 1886, keď sa v americkom meste Chicago konal generálny štrajk, ktorý zorganizovala Americká federácia práce. Robotníci vtedy protestovali proti neľudským pracovným podmienkam a za osemhodinový pracovný čas. Ten prvý boj bol krvavý, a tak Medzinárodný robotnícky kongres II. internacionály v Paríži v roku 1889 rozhodol, že 1. máj sa bude na pamiatku chicagských mučeníkov sláviť na celom svete ako Sviatok práce a súčasne sa stane medzinárodným dňom boja za osemhodinovú prácu. Prvý máj má svoju históriu aj u nás. Tak napríklad, ten slovenský v roku 1917 bol v znamení boj za mier a signálom na štrajky a nepokoje, ktoré boli motivované prevažne sociálne... Skúste spočítať, koľkože tých prvých májov ste zažili... každý po svojom, aj keď v minulosti boli jeho doménou pestrofarebné naorganizované sprievody. Väčšina z pochodujúcich vôbec nepočúvala slová o práci a jej statočnosti, veď sme jej mali dostatok, až nám prekážalo, že na toto právo pamätala aj ústava. A tak sme novú históriu prvých májov začali písať už celkom po svojom - niekto na záhradke, niekto doma, iný zasa posedením s priateľmi. Ale väčšina s pocitom, že začíname celkom nový život, plný blahobytu a radosti. Čo sa však stalo, že ten pocit sa prirýchlo vytratil, že dnes žijeme v neistote, že máme zlú náladu, že 69 % občanov žije na pokraji sociálnej núdze. Čo sa stalo s prácou, ktorá sa nám celkom bez výstrahy stratila kdesi v nenávratne? Prečo dnes vychádzajú do ulíc ľudia z niekdajších fabrických pých a nástojčivo volajú - dajte nám prácu, aby sme mohli dať deťom chlieb! Problém je starý ako ľudstvo samo. Najmenej dve generácie slovenských občanov prežili život v sľuboch, že v budúcnosti to bude lepšie. Nebude. Ekonomickí prieskumníci márne hľadajú svetielko na konci tunela. Nemravná doba dokáže urobiť z ľudí svätcov, ale aj darebákov. Nemám pocit, že dnešok vyrába svätcov na objednávku. Skôr je to naopak. Žijeme v dobe a žijeme v kraji, kde sa vypláca byť darebákom. Dohadujeme sa o majetok, o posty... Vidíte, kam až dospeli moje úvahy o prvom máji. A isto nie iba moje. Veď ako vyplynulo z nedávneho prieskumu, takmer 70 percent ľudí si myslí, že predchádzajúci režim bol lepší. Veď aj tej práce bolo nazvyš.... Možno aj o tom, alebo práve o tom bude ten súčasný prvý máj. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |