História na obrázkoch
Vančovci a Karol Plicka s fotoaparátom, taký je názov výstavy, ktorú možno navštíviť v trenčianskom múzeu v Trenčíne. Dokumentuje čiastočne nepoznanú históriu našej fotografie. Kým Karol Plicka je všeobecne známy, má svoje múzeum v Blatnici a v minulom roku o ňom vyšla reprezentatívna publikácia Básnik obrazu, Vančovci sú na opačnom póle známosti. Bohumil Vančo (1907 - 1990) venoval osobitnú pozornosť stereografii. Koncom 40. rokov odišiel s rodinou do Brazílie, kde za krátky čas podal niekoľko patentov z optiky a fotografickej techniky. V tomto technickom novátorstve pokračoval aj po roku 1964, kedy sa presťahoval do USA, a vypočítal i skonštruoval mnohé prístroje.. Technickým konštruktérom bol aj Cyril Vančo (1910 - 1993), ktorý ako stredoškolský profesor pôsobil na viacerých školách na Slovensku. Venoval sa fotografii a filmu. Okrem iných zlepšení didaktickej techniky zostrojil v roku 1978 zariadenie na zadnú projekciu diapozitívov a diafilmov - retroskop (autorské osvedčenie za nález č. 195 178), ktorý daroval štátu. Metod Vančo (1914) je od mladosti amatérskym fotografom. Celý život bol fotografickým nadšencom aj Jozef Vančo (1916 - 1997), ktorý učil na rôznych odborných školách. Potom, až do dôchodku, pracoval v košickej technickej knižnici na retrografickom oddelení, kde realizoval niekoľko zlepšovacích návrhov. Najmladší z Vančovcov, Jaroslav (1920), koncom 30. rokov bol asistentom K. Plicku. Pomáhal mu pri zhromažďovaní etnografických údajov o živote a práci nášho ľudu. Neskôr pracoval ako profesionálny kameraman i v zahraničí. Teraz žije v USA. S Plickom spolupracoval aj Bohumil Vančo, ktorý založil tzv. školfilm, a je aj spoluzakladateľom Slovenskej filmovej spoločnosti a bol aj pri zrode pražskej FAMU. Text a foto Pavol Erdziak
|
