|
|
||||||||||||||||
| Piatok 28.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Školy v trhovej ekonomikeJe ilúziou si myslieť, že keď štát pridá, nebudú starosti Výhody súkromného podnikania a využívanie trhových síl - efektívnosť, produktivita, konkurencieschopnosť - vedú k tomu, že trhový prístup preniká aj do tradične štátneho sektora, akým je vysoké školstvo. Aj keď vo vysokom školstve nikdy nemôže ísť o skutočne voľný trhový systém. Vysokoškolské sústavy rozvinutých krajín, do ktorých prenikajú trhové mechanizmy , sú vždy zmiešané. Ako zdôrazňujú odborníci, pojem trhu vo vysokoškolskom vzdelaní má často skôr metaforický význam. Vzdelanie býva v učebniciach ekonómie uvádzané medzi príkladmi netrhového tovaru (public goods), ktorého vlastnosti ho predurčujú na to, aby bolo zabezpečované štátom, teda verejným sektorom. Hlavným dôvodom sú tzv. kladné externality, v podstate spoločenské úžitky, ktoré zo vzdelaného jednotlivca spoločnosti plynú. Vzdelanie má však aj individuálne úžitky, a to tým väčšie, na čo vyššiu úroveň sa jednotlivec dostáva. Aj preto niektorí experti navrhujú, že vysokoškolský študent by si mal zaplatiť aspoň časť nákladov na svoje vzdelanie. Za zavedenie školného hovorí najmä to, že študent sa stáva zákazníkom školy. Má väčší záujem o tovar, ktorý dostáva, viac ho kontroluje. Sám voči sebe je prísnejší, pretože chce čerpať, za čo zaplatil. Lepšie si vyberie školu, na ktorej chce študovať, pretože chce za svoje peniaze dostať to najlepšie, čo skutočne v praktickom živote upotrebí. A j nízke školné je, samozrejme, prínosom do rozpočtu vysokej školy, ktorá na rastúci záujem študentov môže reagovať zvyšovaním školného až do vyrovnania ponuky s dopytom. Argumenty proti školnému vychádzajú z úvah o jeho dostupnosti. Podľa oponentov môže školné znížiť počet študentov na vysokých školách natoľko, že výsledok je veľmi nepriaznivý pre spoločnosť. Školné by mohlo zabrániť v prístupe na vysokú školu nadaným študentom zo sociálne slabších skupín. Pri riešení dilemy zaviesť školné alebo nie, zostáva teda hlavnou otázkou, aký je podiel spoločenského a osobného prospechu vysokoškolského vzdelania a ako tento podiel vyjadriť výškou školného v pomere k nákladom na vzdelanie. Slovenské vysoké školstvo zaostáva za vyspelým svetom. Zostáva elitným, kým múdrejšie krajiny sa už takmer dve desaťročia snaženia z neho urobiť masové. V západnej Európe získa nejaký typ diplomu podstatne viac mladých ľudí než u nás. Zlacnením pracovitých ručičiek tento hendikep nezmažeme. Bolo by však ilúziou dúfať, že keď štát vysokým školám náležité pridá, otvoria sa ich brány pre ďalšie tisícky ľudí a bude po starostiach. Toľko peňazí žiadna doterajšia vláda nemala a nemá. Čo však má, to je možnosť a predovšetkým povinnosť vytvoriť taký systém vyššieho vzdelávania a jeho financovania, ktorý by uspokojil väčšinu dopytu - platiť by potom však musel nielen erár, ale aj kraje, podniky, študenti. Eleonóra Bujačková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |