|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 3.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
To sú paradoxy!Komentuje Ivan Sedlár Pred časom sa švédska štátna telekomunikačná firma Telia chcela zlúčiť s podobnou nórskou štátnou firmou Telenor. A zlúčený, v podstate štátny švédsko-nórsky podnik, sa chcel zúčastniť aj na privatizácie Slovenských telekomunikácií. Ak by tender vyhrali, tak vlastne naša privatizácia by bola predajom nášho štátneho majetku do rúk aj iných štátov, v tomto prípade švédskeho a nórskeho. To sú ale paradoxy! Ale na Slovensku je to tak. Najnovšie sa švédska vláda rozhodla časť akcií Telie predať na svojej burze s tým, že chcú, aby to boli ľudové akcie, nech si ich môže kúpiť hociktorý švédsky občan. Ak by pôvodný scenár vyšiel a akcie Telie sa predávali až po predaji akcií ST spoločnému švédsko-nórskemu podniku, paradoxy by pokračovali. Hociktorý švédsky drevorubač by takto sprostredkovane mohol mať podiel na slovenskom strategickom podniku. Na rozdiel od slovenského občana. Jediná výnimka by bola, ak by si slovenský občan kúpil na švédskom kapitálovom trhu akcie Telie. Aj keď tento scenár nevyšiel, tento model je ešte reálny, ak v tendroch na predaje podielov v našich strategických podnikov uspejú zahraničné štátne firmy. Samozrejme, že my to budeme stále nazývať privatizáciou. Aj to sa môže stať, že akcie pôvodne štátnych firiem si budú môcť kúpiť aj ich občania. U nás to zatiaľ vyzerá tak, že slovenský občan si akcie slovenských strategických podnikov nebude môc kúpiť. Taký je totiž zámer slovenskej vlády. Potom, ak sa naše strategické podniky majú ocitnúť vo vlastníctve iných štátov, prípadne potom ich občanov, je namieste zopár otázok. Aký je skutočný zmysel, takejto privatizácie? A vlastne, koho je to vláda, komu slúži? Zdá sa, že slovenským občanom už ani veľmi nie. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |