Večne živá abstrakcia
Keď sa dnes pristavíme pri abstraktnom obraze, nezdá sa nám nezvyčajná absencia figurálnych, konkrétnych predmetov, málokto si položí otázku prečo a kedy sa v umení začali strácať figurálne tvary. V takomto prípade sa treba vrátiť na začiatok 20. storočia. Ten bol z umeleckého hľadiska progresívnym obdobím plným prevratov a novôt. Niektoré nové prúdy mali krátku životnosť, zapadli do prachu dejín, iné pretrvali a podnietili vznik ďalších smerov. V roku 1910 vzniklo najdiskutovanejšie hnutie, ktoré nie je uzavreté do dnešných čias. Svet sa zoznámil s abstraktným umením. Od staroveku až do konca 19. storočia bola kresba v zásade figuratívna, maliari sa vždy snažili zobraziť postavu, krajinu, predmet alebo rastlinu. Od 20. storočia sa však dostáva do popredia maliarov špecifický, osobný pohľad, ktorý bol charakteristický zrušením perspektívy, stratením motívu a zánikom kompozície. Na druhej strane sa začína vo veľkej miere preferovať farebnosť, štruktúra obrazu a geometrické tvary. Tento fenomén sa objavil v rokoch 1910 až 1915 nezávisle, hneď na niekoľkých miestach sveta - v Nemecku, vo Francúzsku a tiež v Rusku. Za priekopníka abstraktného maliarstva dnes považujeme Vasilija Kandenského, zakladateľa skupiny Der blaue Reiter (Modrý jazdec), ktorý žil a tvoril v Mníchove a v roku 1910 namaľoval prvý nefiguratívny obraz v dejinách umenia. Z parížskych predstaviteľov tohto prúdu treba spomenúť Roberta Delaunaya, Fernanda Légera či Holanďana Pieta Mondraina. Abstraktný pohľad sa neobmedzoval výlučne iba na maliarstvo, našiel ohlas i v ďalších oblastiach umenia, architektúry a dizajnu. Po druhej svetovej vojne došlo dokonca k znovuoživeniu tohto umeleckého smeru. V Európe sa opäť rozšírila geometrická abstrakcia a v New Yorku vznikla tzv. americká škola. V päťdesiatych rokoch sa z abstraktného umenia vyvíjali nové prúdy - umenie kinetické, minimalistické a čiastočný vplyv malo aj na konceptuálne umenie. Priblížiť si tieto tendencie a spoznať ich v rámci vývoja nášho umenia si budú môcť onedlho návštevníci Slovenskej národnej galérie, kde sa pripravuje rozsiahla výstava Slovenského umenia v 20. storočí. Boris Chmel
|
počasiePrevládajúce počasie môže spôsobiť slabo zvýšený výskyt bolestí hlavy, častejší výskyt mrzutosti, podráždenosti, únavy, nižšiu schopnosť rýchlych a pohotových reakcií, čo môže podmieniť zvýšenie rizika úrazov a nehôd, preto je potrebná zvýšená opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. Častejšie sa môžu vyskytovať dýchacie ťažkosti.Zajtra pretrvávanie uvedených zdravotných ťažkosti podmienených počasím.(zč)Dnes bude jasno až polojasno, cez deň miestami oblačno a neskôr ojedinele slabé zrážky. Zrána na niektorých miestach hmla. Najvyššia denná teplota 13 až 17 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m bude napoludnie okolo 4 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5, cez deň na juhozápade zosilnie na 6 až 11 m/s. Na horách prevažne južný vietor okolo 15 m/s.V utorok a v stredu bude prevládať oblačné počasie a na viacerých miestach sa vyskytne dážď alebo prehánky, ojedinele aj búrky. Najnižšia nočná teplota 8 až 4, najvyššia denná teplota 12 až 16 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 6.25 a zapadne o 19.25 hod. | Amsterdam | dážď | 14 |
| Atény | polojasno | 23 |
| Belehrad | zamračené | 16 |
| Berlín | oblačno | 14 |
| Bratislava | zamračené | 16 |
| Brusel | oblačno | 14 |
| Budapešť | zamračené | 15 |
| Bukurešť | dážď | 16 |
| Frankfurt | polooblačno | 16 |
| Helsinki | dážď | 5 |
| Istanbul | polooblačno | 20 |
| Kodaň | zamračené | 10 |
| Kyjev | oblačno | 12 |
| Lisabon | prehánky | 15 |
| Londýn | dážď | 10 |
| Madrid | oblačno | 10 |
| Miláno | zamračené | 17 |
| Moskva | zamračené | 10 |
| Oslo | zamračené | 10 |
| Paríž | zamračené | 13 |
| Praha | oblačno | 15 |
| Rím | oblačno | 20 |
| Sofia | oblačno | 16 |
| Štokholm | oblačno | 10 |
| Varšava | polooblačno | 12 |
| Viedeň | zamračené | 17 |
| Záhreb | zamračené | 15 |
| Ženeva | oblačno | 16 |
|
|
|
