|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 3.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výsledky terapieKoncepčnosť je nevyhnutná Po analýze vlaňajších výsledkov slovenskej ekonomiky Ivanom Miklošom, podpredsedom vlády SR, sa dnes k tomuto problému vraciame v rozhovore s Dr. Pavlom Kárászom, pracovníkom Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ako hodnotíte rast slovenskej ekonomiky v uplynulom roku? - Vlaňajší ekonomický rast (1,9 %) predstavuje zníženie hospodárskej dynamiky z predchádzajúceho roka o viac než 50 %. Tento pokles dynamiky hospodárskeho rastu je charakterizovaný snahou vlády o zníženie nerovnováh, ktoré v ekonomike pretrvávajú. Tento pokus bol, žiaľ, úspešný iba čiastočne. Je síce pravda, že sa podarilo znížiť vonkajšiu nerovnováhu v hospodárstve SR približne na polovičnú úroveň meranú deficitom obchodnej bilancie alebo bežného účtu (podiel deficitu obchodnej bilancie na HDP klesol z vyše 11 % pod 6 %), avšak nerovnováha v oblasti verejných financií sa skôr zakonzervovala, než vyriešila. V hospodárskej politike boli určité snahy o sanáciu najzávažnejších diskrepancií medzi nárokmi na verejné financie a ich možnosťami determinovanými výkonnosťou dôchodkotvorných procesov. Tieto opatrenia však mali negatívny dosah na dynamiku hospodárskeho rastu, zvýšili daňovú zaťaženosť a znížili dopyt, čo sa, samozrejme, prejavilo na priaznivejšom vývoji deficitu zahraničného obchodu. Takže rezultátom bolo zníženie vonkajšej nerovnováhy, zakonzervovanie situácie v oblasti verejných financií. To všetko sa navyše udialo v prostredí zmenšenej vnútornej stability hospodárstva, keďže miera inflácie dosiahla vlani 14,2 %. Tá je však aj výsledkom v minulom roku prijatej terapie na riešenie ekonomických problémov. - V značnej miere - 60 % zaznamenanej inflácie bolo vyvolaných administratívnymi a deregulačnými opatreniami. Z hľadiska všeobecných ekonomických teórií takéto opatrenia odstraňujú existujúce deformácie trhu a zväčšujú transparentnosť trhového prostredia, avšak iba v tom prípade, keď nekonzervujú existujúcu neefektívnosť výroby, najmä monopolnej a v značnej časti ešte vlastnenej štátom. Mám na mysli hlavne energetiku, kde deregulácia cien prispela skôr k sanácii neefektívnosti energetického sektora, ako k riešeniu situácie na trhu s energiou. Ako by teda bolo treba postupovať? - Z hľadiska časovej naliehavosti pri riešení týchto problémov azda na prvom mieste stojí finančná reštrukturalizácia bánk a podnikovej sféry. Treba však upozorniť, že je to komplexný proces a nemožno ho považovať za úspešný, ak sa budú reštrukturalizovať banky bez výraznejšieho pokroku v reštrukturalizácii podnikovej sféry. V takomto prípade by sa totiž súčasná ťažká situácia komerčných bánk za veľmi krátky čas mohla zopakovať. Takže za úspešný priebeh manévru o nápravu základných mikroekonomických diskrepancií v slovenskom hospodárstve možno považovať taký vývoj, v ktorom súbežne s reštrukturalizáciou komerčných bánk bude aj reštrukturalizácia podnikovej sféry. Zrejme nevystačíme iba s bankrotmi. - Reštrukturalizáciu podnikovej sféry treba ponímať komplexne. Nemožno ju zúžiť iba na bankroty, ale treba sa sústrediť aj na rozbeh už očistených a reštrukturalizovaných podnikov. Nemalo by sa stávať to, čo súčasný vývoj niekedy signalizuje, že zreštrukturalizované podniky nebudú mať dosť prostriedkov na prevádzku. Za určitý náznak pozitívneho vývoja v tejto oblasti možno považovať postupnú normalizáciu peňažného trhu, na ktorom klesajú úrokové sadzby. Za tento priaznivý vývoj vďačíme nielen menovej politike NBS, ale aj nižšiemu tlaku verejných financií na peňažný trh ako v predchádzajúcich rokoch. Treba však povedať, že cena peňazí najmä na prevádzku je stále príliš vysoká a nie je v súlade so zvyšovaním konkurencieschopnosti nielen reštrukturalizovaných hospodárskych subjektov, ale aj celej ekonomickej sféry, ktorá má nedostatok vlastného kapitálu a nemá prístup k zahraničnému kapitálu. Riešenie tejto situácie bude mimoriadne akútne najmä v druhom tohtoročnom polroku. Riešení je tu niekoľko, začnúc rôznymi schémami mäkkých úverov až po iné nástroje. Nevyhnutnou bude teda aj reforma verejných financií. - To je problém, ktorý presahuje rámec rozpočtového hospodárenia. Treba konštatovať, že si ho v dostatočnej miere začínajú uvedomovať aj kompetentní predstavitelia vlády. Napríklad Ministerstvo financií SR má už značne rozpracovaný problém strednodobého finančného výhľadu. Je to jeden z najpozitívnejších momentov z hľadiska koncepčnosti hospodárskej politiky. Prostredníctvom tohto strednodobého finančného výhľadu bude možno naprojektovať verejné financie na niekoľko rokov dopredu a bude možné oceniť aj dosah rôznych reformných úsilí, ktoré by sa snažili situáciu v tejto oblasti riešiť. Nesmierne akútnou rovinou riešenia existujúcich problémov slovenskej ekonomiky je aj priestorový aspekt hospodárskeho vývoja. Ošetrenie problémov z hľadiska finančnej obsluhy a mikroekonomiky nie je možné bez uplatnenia vhodne koncipovaných regionálnych záujmov. Na úrovni regiónov sa tento proces dá ovplyvniť funkčnou regionálnou politikou. Bez rešpektovania tejto roviny, podľa mojej mienky, nemôže byť hospodárska politika štátu ani pragmatická ani úspešná. Čo je pre úspešný rozvoj ekonomiky SR nevyhnutné? - Súhra fiskálnej, menovej, štrukturálnej a regionálnej politiky, ktorá bude zameraná na niektoré veľmi dobre viditeľné a identifikovateľné ciele. Medzi tými cieľmi zohráva rozhodujúcu úlohu export a posilnenie exportnej výkonnosti, a to prostredníctvom existujúceho inštrumentália, ale aj prostredníctvom regionálneho rozvoja. Z hľadiska rozvoja regiónov, zvyšovania efektívnosti celej ekonomiky, ako i znižovania nezamestnanosti sú mocným nástrojom priemyselné parky. Rád by som povedal, že ak si doteraz vláda postupne uvedomovala nevyhnutnosť koncepčnosti v hospodárskej politike, tak tento rok to bude ešte vypuklejšie. Pretože všetky problémy, ktoré bude musieť rozlúsknuť, budú klásť mimoriadne nároky na koncepčnosť, operatívnosť a jemnosť hospodárskej politiky. Jemnosť v tom zmysle, že prijaté opatrenia nesmú byť predimenzované, nesmú viac zaťažovať príslušné hospodárske subjekty, než je to nevyhnutné a musia sa ponímať komplexne. Ak napríklad chceme sanovať verejné financie, tak musíme mať na zreteli aj to, že ich sanácia bude iba čiastočná, pretože môžu vzniknúť ďalšie problémy, napríklad zvyšovanie nezamestnanosti, sociálneho pnutia i pnutia na finančnom trhu. Na dôležitosť kapitálového trhu sa napriek jeho dôležitosti pri alokácii a realokácii dočasne voľných finančných zdrojov akoby zabúdalo. - Táto problematika je v súčasnosti trochu v tieni omnoho razantnejšie vystupujúcich problémov v úzadí, vôbec to však neznamená, že je z hľadiska ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky menej dôležitá. Nazdávam sa, že je nevyhnutné urobiť všetko, aby sa kapitálový trh stal čo najskôr úplne funkčný a aby podnikateľské subjekty mali viacero možností prístupu k voľným finančným trhom a nie iba úverové zdroje poskytované komerčnými bankami, ako je to v súčasnosti. Z hľadiska prílevu zahraničného kapitálu je nevyhnutné zdôrazniť jeho akútnu potrebu pre Slovensko. Avšak chcel by som dodať i to, že nie je jedno, aký zahraničný kapitál na Slovensko vstúpi. Najvítanejší je strategický investor typu Volkswagen, ktorý okrem priameho vstupu prostredníctvom kooperačných vzťahov vytvorí nepriamo množstvo pracovných miest a zvýši tým efektívnosť a konkurencieschopnosť nielen priemyslu, ale aj sektora služieb. Ako hodnotíte snahu vlády privatizovať určité podiely na majetku tzv. prirodzených monopolov? - Myslím si, že privatizácia strategických podnikov by mala byť úzko spojená s koncepciou podnikateľskej funkcie štátu nielen v blízkej budúcnosti, ale aj z hľadiska strednodobého časového horizontu. Táto koncepcia úzko súvisí s reformou verejných financií je vhodné z hľadiska súčasných možností, potrieb hospodárstva alebo politických záujmov, aby sa väčšia časť daňových príjmov substituovala z príjmov z podnikateľskej funkcie štátu? Ak áno, tak je nevyhnutné tento fenomén legislatívne zakotviť tak, aby aj podniky s významnou účasťou štátu boli tlačené k efektívnosti. Ak má mať z nich národná ekonomika osoh, tak tieto podniky nemožno sanovať. Čo sa týka privatizácie, nazdávam sa, že finančné zdroje Slovensko akútne potrebuje. V súčasnosti jediným efektívnym zdrojom (ktorý v budúcnosti nezaťaží splácaním) je privatizácia. Privatizácii by však mala predchádzať celospoločenská diskusia aj preto, aby sa nestratil konečný ekonomický efekt prínos pre krajinu a obyvateľstvo, zvýšenie konkurencieschopnosti aj nadväzujúcich výrob. Navyše, verejná diskusia zvýši transparentnosť, ktorá by z procesu privatizácie pomohla ak nie vylúčiť, tak aspoň minimalizovať skupinové záujmy. Napokon, ide o bohatstvo vytvorené generáciami, a preto by sa nemali sledovať iba krátkodobé ciele. Nevyhnutný je celospoločenský konsenzus, ktorý prekračuje niekoľko volebných období. Myslím si, že v tejto oblasti by malo ísť o vhodný kompromis medzi možnosťou uplatňovania vhodne definovaných celospoločenských záujmov, efektívnosťou a získaním prostriedkov z privatizácie. Pokiaľ viem, tieto problémy sú prinajmenšom v takomto komplexnom štádiu rozpracovania. Anton Legéň Snímka archív Text pod obrázok: Pavol Kárász prominent ekonomiky |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
