|
|
||||||||||||||||
| Utorok 4.Apríla 2000 | |||||||||||||||||
Demokracia verzus chudobaHistorický summit ako nádej pre rozvoj Afriky Chceme globálne partnerstvo s Afrikou. Európania by mali pomôcť, aby zabudnutý kontinent, poznačený vojnami a krízami, získal viac uznania vo svete, povedal portugalský premiér Antonio Guterres, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, pred odletom do Káhiry na prvý summit krajín Európskej únie a Afriky. Už prípravy summitu, ktorý sa začal včera a dnes by sa mal skončiť slávnostným prijatím deklarácie šéfov štátov a vlád, predznamenali, že o moste medzi Európu a Afrikou má každá strana svoje predstavy. Európania sa vychystali do Káhiry s rečami o prehlbovaní demokracie a ľudských práv, kým africká strana poukazovala na svoje každodenné existenčné problémy. Egyptský šéf diplomacie Amr Musá priznal, že prípravné rokovania boli zložité, nakoniec však prevládla politická vôľa a rozum. Európa a Afrika majú dlhú spoločnú minulosť, poznačenú koloniálnymi záujmami, vojnami za oslobodenie, avšak, ako pripomína Musá globalizácia, trhová ekonomika, ľudské práva a presadzovanie demokracie sú pre nás výzvou do budúcnosti. Afričania túžia po akomsi zrovnoprávnení na medzinárodnej scéne, lebo EÚ má pravidelné trojročné summity s ázijskými lídrami a dobré kontakty s Latinskou Amerikou. Z tohto hľadiska možno hovoriť o historickosti európsko-afrického summitu, dôležité však je, aby sa do histórie zapísal ako začiatok novej éry vo vzťahoch medzi oboma kontinentmi. Najmä Afričania sa obávajú, že dlho plánovaná akcia môže spľasnúť ako bublina a vrcholové stretnutie zostane iba pamiatkou na rodinnú fototografiu jeho účastníkov a zopár pekných deklarácií. Afričanov možno obviňovať z rôznych vecí, rozhodne však nie z naivity. Doterajšie skúsenosti ich dostatočne poučili o dvojtvárnosti Európanov. Politici z EÚ napríklad už dávno sľubujú zrušenie dovozných ciel na africké agrárne produkty, avšak nakoniec je im vždy bližšia košeľa ako kabát a pod tlakom agrárnej loby Brusel na svoje sľuby zabúda. Pred niekoľkými dňami sa síce podarilo podpísať dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Juhoafrickou republikou, avšak za cenu bolestivých ústupkov zo strany Juhoafričanov. Podobných príkladov je viac ako dosť. EÚ sa pôvodne chcela zamerať iba na politické otázky, ako sú demokracia, spôsob vládnutia, rešpektovanie ľudských práv, boj proti korupcii a byrokracii či prevencia konfliktov, čo by malo prehĺbiť stabilitu regiónu, a teda aj zlepšenie podmienok na ekonomickú spoluprácu. Afričania však právom naznačili, že uvedené okruhy sú aktuálne až vtedy, keď už existuje určitý stupeň ekonomického rozvoja a spoločenskej uvedomelosti. Nanucovať chudobným, chorým a hladným demokraciu je prinajmenšom drzé, ak neexistuje snaha príčiny týchto javov odstrániť. Britský denník Guardian poznamenal, že Afrika bojuje s priveľa nepriateľmi naraz - hlad a chudoba, živelné katastrofy, aids a zadlženosť. Aj preto si Afričania od káhirského summitu sľubujú adresnejšie témy - rokovanie o obchodných záležitostiach, odpúšťaní dlhov, zvyšovaní európskych investícií na kontinente a problematika rozvoja ako takého. Guterres síce vyzýva na hlbšie partnerstvo s Afrikou, zvyšok EÚ však zaujíma rezervovanejší postoj. Podľa Európanov by Afrika mala vlastnými silami dokázať oživiť ekonomiku kontinentu a nečakať iba na finančné injekcie bohatých Európanov. Afrika tiež však volá po zmenách postoja a prístupu voči nej. V globalizujúcom sa svete nemá veľké šance na úspech, a preto chce, aby jej bolo umožnené stať sa partnerom - producentom a vývozcom -, aby nebola odkázaná do večnej úlohy konzumenta a importéra tovarov a hodnôt. Afrika túži posilniť svoju výrobu a export (čo zvýši blahobyt a životnú úroveň, posilní občiansky princíp a umožní budovanie demokratických princípov) a užšie sa zaradiť do svetového hospodárstva. Veď jej podiel na svetovom obchode je iba 2-percentná Ak však bohatá a protekcionistická Európa (a aj iné regióny) bude svoje trhy aj naďalej zatvárať a nepochopí africkú túžbu po partnerstve, summit pod pyramídami bol naozaj o ničom. Iaromír Novák |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |